Obraz Bar vo Folies-Berg`ere je posledným veľkým dielom Édouarda Maneta. Namaľoval ho rok pred svojou smrťou, v roku 1882. Má rozmery 98 x 110 cm a predstavuje neobvyklý pohľad na bar v známom parížskom kabarete.

V poslednom vydaní Pod lampou vyjadrili štyria odborníci – Pavol Čekan, Boris Klempa, Richard Kollár a Alexandra Bražinová – obavy z nepripravenosti Slovenska na druhú vlnu pandémie. Teraz prichádzajú s návrhom riešení.

Ruský prezident Vladimír Putin nedávno ohlásil schválenie prvej vakcíny proti COVID-19 na svete. Na prvý pohľad ide o revolučnú vec. Pandémia koronavírusu, prípadne strach z nej, totiž má na svetovú ekonomiku väčší dopad ako akákoľvek kríza od druhej svetovej vojny. Realita je však dosť odlišná. Rusko v tomto prípade nemá prvenstvo v oblasti vedeckého výskumu, ale akurát v oblasti šírenia propagandy.

Košice nie sú metropolou východu len tak pre nič - za nič. Druhé najväčšie mesto na Slovensku dýcha pokojom a atmosférou, ktoré mu môže závidieť nejedna svetová destinácia. O to viac, že sa tu turisti nemusia báť davov a môžu sa spoľahnúť na to, že legendárnu “východňarčinu” začujú aj niekoľkokrát do dňa. A to zďaleka nie sú jediné dôvody, pre ktoré by ste mali tento rok zvážiť ich návštevu.

Pred rokom 1968 zažívali ľudia prvé nádychy slobody. Vtedy táto generácia pochopila, že vôňa slobody človeka nikdy neopustí. Zažívali ju aj Osobnosti Novembra 1989 Ján Budaj, František Mikloško, Peter Zajac a Fedor Gál. Vo videu spomínajú na prvé okamžiky okupácie Československa tankami armády Sovietskeho zväzu a spriatelených štátov Varšavskej zmluvy, ktoré sa udiali z 20. na 21. augusta 1968.

Koaličné hnutie OĽANO navrhuje, aby sa pamätnými dňami stali 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 a 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.

Znovu je to tak – dobré a zlé správy sa striedajú príliš rýchlo. Postoj vlády k Bielorusku správny, ale pripravenosť na druhú vlnu slabučká, postoje prezidentky konzistentné, ale excesy Kollára s Matovičom tiež. Čo s tým?

V roku 1998 na Slovensku prebehli rozhodujúce voľby. Kľúčová otázka pred nimi bola, či sa staneme súčasťou Západu, alebo skončíme ako Bielorusko. V Bielorusku sa po dekádach pohli ľady, kto a či niekto nahradí bieloruského diktátora však nie je jasné.

V roku 2014 vydala Svetlana Alexijevič knihu Časy zo second handu. Literárne v nej rozobrala pojem „homo sovieticus“. A „sovietsky človek“, jeho výchova, podvedomie a správanie sú pre ňu kľúčom k dnešným problémom Bieloruska, Ruska aj ďalších postsovietskych krajín. Možno aj tých našich.

Mexické umenie sa odjakživa vymaňovalo od zvyšku artificiálneho sveta. Možno je to dané DNA, zdedeného po Aztékoch, Toltékoch či iných indiánskych kmeňoch alebo povahou miestnych umelcov. Temperament na temperových farbách akoby u nich schne o čosi dlhšie. Nepokoj v duši prenasledoval aj Fridu Kahlo, o ktorej vznikol dokumentárny film Frida Viva la Vida, ktorý mal premiéru aj v slovenských kinách.