Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jej tvár sa stala vyhľadávaným artiklom. Frida Viva la Vida

.daniel Hevier ml. .kultúra .kultúra

Mexické umenie sa odjakživa vymaňovalo od zvyšku artificiálneho sveta. Možno je to dané DNA, zdedeného po Aztékoch, Toltékoch či iných indiánskych kmeňoch alebo povahou miestnych umelcov. Temperament na temperových farbách akoby u nich schne o čosi dlhšie. Nepokoj v duši prenasledoval aj Fridu Kahlo, o ktorej vznikol dokumentárny film Frida Viva la Vida, ktorý mal premiéru aj v slovenských kinách.

Jej tvár sa stala vyhľadávaným artiklom. Frida Viva la Vida FINE ART IMAGES/ALBUM/PROFIMEDIA Frida Kahlo: Dve Fridy, 1939. Na ďalšej dvojstrane: Autoportrét na hranici Mexika a USA, 1932.

nebolo by to prvýkrát, keď silné médium, v tomto prípade kniha a jej filmové spracovanie, stvorilo verejný obraz s tak dôvernou a osobitou, hoci nie vždy tou najpresnejšou perspektívou. Stalo sa to viacerým osobnostiam a stalo sa to aj Fride Kahlo. Stúpajúca krivka záujmu o maliarkine dielo a najmä osobný život prišiel až niekoľko rokov po jej smrti. 

Frida sa stala symbolom, mýtom aj značkou, ktorej ženskosť vystupovala do popredia podobne ako u Johanky z Arku či Marilyn Monroe. V testamente v podobe posledného obrazu sú znázornené červené dyne rozličných rozkrojených tvarov a na jednom z nich je vyrezané Viva la Vida. Práve toto chutné ovocie je v Mexiku spájané s populárnou verziou našich dušičiek – sviatkom Dia de los Muertos – oslavou mŕtvych. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite