Výsledky Oscarov sú v čase písania tohto článku vo hviezdach, ale vy ich už poznáte. Takmer s istotou si nejakú sošku uchmatol jeden z filmov, ktorý má u nás aktuálne premiéru v bežných kinách. Tých premiér bolo tento týždeň naozaj požehnane.

Máj a jún sú ideálnymi dovolenkovými mesiacmi pre tých, ktorí nie sú tak celkom paf z letných horúčav alebo ešte nemajú školopovinné deti! Súhlasíte? My áno a súhlasia s tým aj na jedinom Kúpeľnom ostrove na Slovensku.

O jedlách, ktoré majú v názve krajinu, v ktorej o nich jakživ nepočuli, sme už písali mnohokrát. Všetko, čo nám príde lahodné či trošku luxusnejšie, nazývame radi „parížske“ či „viedenské“. Prečo sa však obložené vajce zaliate majonézou volá ruské?

U Thomasa Hobbesa je leviatan obluda, ktorú kŕmime svojimi slobodami, aby sme medzi sebou ako-tak udržali mier a neprepadli sme sa do vojny všetkých proti všetkým, kde najvyšším právom je zabiť toho druhého. No Hobbes napísal aj inú knihu: Behemot. Je o tých, ktorí leviatana kŕmiť odmietli.

V čase písania tohto textu sú to presne štyri týždne od začiatku agresie Ruska proti Ukrajine. Tie štyri týždne boli plné úplne rôznych vecí. Od strašných až po úžasné.

Všetci máme v sebe zabudované hodiny. Tie nám hovoria, kedy máme spať, jesť, kedy pracovať a kedy športovať. Ale okrem tých hlavných, ktoré máme v mozgu, má takmer každý náš orgán svoje vlastné biologické hodiny. Dokonca aj každá bunka nášho tela má v sebe mechanizmus, ktorý by sa dal nazvať hodinami.

Covid nie je príčinou agresivity odporcov očkovania. Ide o podobnú skupinu ľudí, ako sú futbaloví chuligáni. V boji s pandémiou nám bráni aj naša komunistická minulosť a morálna deštrukcia tej doby. Ako ventilovať frustrácie a pomôcť súčasne boju s pandémiou? Odpovedá lekár a psychiater Péter Hunčík.

Môžeme si ju pomýliť s čiernym korením. Tiež sú to malé, trošku zvráskavené čierne a hnedé guľôčky. No tam sa podobnosť končí. Tu si totiž hneď všimneme aj malý chvostík, ktorý z guľočky vyrastá, a tiež inú, exotickejšiu chuť. Kubéba.

Minister vnútra, expredseda vlády, prominentní obhajcovia či kedysi mimoriadne vplyvný oligarcha v nestrážených chvíľkach v loveckom domčeku ukazujú úplne inú tvár, ako nám servírovali pred televíznymi kamerami celé roky. Generálny prokurátor tam nebol, no zo slov skupinky z poľovníckej chaty by do tejto spoločnosti dobre zapadol.

Po dlhom čase som mala možnosť navštíviť ružomberský cintorín aj s mojimi rodičmi. Pomaličky sme sa prechádzali cez uličky hrobov, zastavovali sa pri výzdobe, známych menách. Zašli do uličiek, kde odpočívajú naši príbuzní. Bolo to ako rodinné stretnutie. „Poď, ideme pozrieť moju starú mamu”. Aha, tak asi moju prastarú mamu.