Mal som slovenskú hymnu vždy rád. Po tej našej českej uspávanke, veď viete: „Kde domov můj“, mi tá slovenská blesky metajúca polovica chýbala a chýba mi ešte aj teraz, po dvadsiatich rokoch od federácie.

Pred pár rokmi by to vyzeralo ako sen: v priebehu piatich dní zahral v Bratislave Pat Metheny a Jan Garbarek. Obidvaja vo vrcholnej forme.

Zákon na podporu vlastenectva je zlý, zbytočný a hlúpy. Nakoniec, ako všetko, o čo sa Slovenská národná strana za dvadsať rokov svojej existencie zasadzovala.

Denník Pravda nemá šťastie na majiteľov. Najprv to bola Komunistická strana, potom chvíľu zamestnanci Pravdy, od ktorých akcie odkúpil Juraj Široký, známy nielen svojou aktivitou pre Štátnu bezpečnosť, ale aj ako jeden z otcov-zakladateľov Smeru. No a v roku 2006 vstúpila do Pravdy britská mediálna skupina Northclife International, ktorá vyzerala ako štandardné riešenie. Lenže britská mediálna skupina sa k Pravde akoby ani nehlásila. Akoby len skúšala, či sa na tom dá niečo zarobiť. Keď sme nedávno chceli hovoriť so zástupcom vydavateľa, veľmi nebolo s kým.

Pramene minerálnych vôd sa začali privatizovať v 90. rokoch. Mnohé z firiem sa dostali do rúk pochybným podnikateľom, ktorí ich lacno kúpili a obratom spoločnosti predali.

Amália Babitz sa narodila roku 1909 v Deutsch Proben, teda dnešnom Nitrianskom Pravne. V tom čase bola dedina z 80 percent nemecká. Amália bola veľmi atraktívne dievča a napriek tomu, že bol o ňu medzi miestnymi mladíkmi značný záujem, zaľúbila sa do slovenského učiteľa z Prievidze Antona Horského a v roku 1934 sa zobrali. Mladomanžel učil na škole a okrem toho vyučoval hru na husliach. Tri roky po svadbe sa im narodilo dievčatko, neskôr chlapček. Manželia bývali v Prievidzi, ale Amália udržiavala úzky kontakt s milovaným Pravnom. Vyzeralo to, že ich šťastiu nič nestojí v ceste. Nad Európou sa však už sťahovali mraky.

Bojom s mečiarizmom a odstraňovaním jeho dôsledkov som strávil väčšinu svojho dospelého života, v súčasnosti trávim a nasledujúce roky zrejme budem tráviť bojom s ficoizmom a odstraňovaním jeho dôsledkov.

Beyoncé, Lady Gaga alebo Taylor Swift. Najobletovanejšie mená na udeľovaní amerických cien Grammy hovoria o tom, že 52. ročník najprestížnejšej hudobnej udalosti tohto roka ovládol komerčný pop.

Možno dnešnú situáciu v SDKÚ priovnať k nemeckej CDU spred desiatich rokov? Možno si namiesto Mikuláša Dzurindu predstaviť Helmuta Kohla a namiesto Ivety Radičovej Angelu Merkelovú? Nie sú to dokonalé paralely, ale ani nekrívajú na všetky nohy.

Niežeby sa Salingerovou smrťou pre jeho čitateľov niečo zmenilo - nepublikoval už roky. Ale vraj doma v New Hampshire písal. Určite však nepovolil vydať svoje veci ani post mortem.