Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Príbeh Amálie H.

.albert Otruba .časopis .téma

Amália Babitz sa narodila roku 1909 v Deutsch Proben, teda dnešnom Nitrianskom Pravne. V tom čase bola dedina z 80 percent nemecká. Amália bola veľmi atraktívne dievča a napriek tomu, že bol o ňu medzi miestnymi mladíkmi značný záujem, zaľúbila sa do slovenského učiteľa z Prievidze Antona Horského a v roku 1934 sa zobrali. Mladomanžel učil na škole a okrem toho vyučoval hru na husliach. Tri roky po svadbe sa im narodilo dievčatko, neskôr chlapček. Manželia bývali v Prievidzi, ale Amália udržiavala úzky kontakt s milovaným Pravnom. Vyzeralo to, že ich šťastiu nič nestojí v ceste. Nad Európou sa však už sťahovali mraky.

.vojna
Na Pravno udrela v roku 1944. Pred príchodom partizánov sa miestni mladí muži odišli schovať do lesov. Tehotnú mladú manželku jedného z ukrývajúcich sa mužov poslal veliteľ partizánov zavolať ich späť so sľubom, že sa im nič nestane. Keď sa však vrátili, partizáni ich odvliekli za dedinu a všetkých postrieľali. Pozostatky 29 mladých mužov sa našli v neďalekom lese. Koncom roka 1944 sa úrady rozhodli evakuáciou ochrániť našich Nemcov pred postupom Červenej armády. V novembri 1944 sa mohli evakuovať Nemci z Hornej Nitry. Z Nemcov, ktorých evakuovali, odišla jedna tretina dobrovoľne a dve tretiny na nátlak nemeckej strany. Opúšťali svoju 800-ročnú domovinu s 30 kilami batožiny. V Nemeckom Pravne nezostal prakticky žiadny Nemec. Väčšina z nich odchádzala so slzami v očiach, opúšťali domy, kde sa narodili oni, ich starí rodičia aj ich deti.
Nemci zo stredného Slovenska boli zväčša evakuovaní do Čiech na Sudety. Rodiny umiestnili na statky v českom pohraničí. Sudetskí gazdovia sa s ľútosťou pozerali na osudy súkmeňovcov zo Slovenska, netušiac, že aj ich čas sa kráti.

.do Nemecka

Počas evakuácie koncom roka 1944 odišla aj Amália so svojím manželom a deťmi, bývali v malej šumavskej dedinke Hyršov (Hyrschau)  pri meste Klatovy. Po skončení vojny sa celá jej rodina, sesternice, bratranci, stará matka – hlava rodiny, spolužiaci, ktorí tvorili jej detstvo a mladosť, celé jej milované Nemecké Pravno, rozhodli odísť do Nemecka. Amália dala prednosť svojmu manželovi a neodišla.  Hraničná čiara medzi Československom a Nemeckom prechádzala kúsok od ich dediny. Celé príbuzenstvo už bolo dočasne ubytované na nemeckej strane hranice. Amália s manželom a deťmi im nosili potraviny cez čiaru, keďže v Nemecku bol vtedy katastrofálny nedostatok všetkého. Amáliu celé príbuzenstvo prehováralo, aby odišla s nimi, no ona odmietla.
Vedela, že manžel miluje svoje povolanie učiteľa, chcela, aby ďalej učil na Slovensku.   
Až do roku 1946 robili na miestnom obecnom úrade a potom sa vrátili na Slovensko.

.návrat

Po skončení vojny sa časť karpatských Nemcov (asi 40-tisíc) vrátila na Slovensko. Mnohí prišli počas návratu o život. Dňa 18. júna 1945 bolo v Přerove zastrelených 247 mužov, žien a detí z Dobšinej a zo Spiša, keď boli vyvlečení z vlaku, ktorým sa vracali späť na Slovensko. Až 84 percent karpatských Nemcov z tých, čo sa vrátili do svojich domovov a tých, čo zostali doma, umiestnili do táborov a krátko po vojne vysídlili a čiastočne násilne deportovali z ČSR.
Amália mala šťastie v nešťastí. Mohla zostať na Slovensku, lebo mala za manžela Slováka. Pre režim sa stala nanajvýš podozrivou, keďže neodišla, napriek tomu, že jej celá rodina bola v Nemecku.  Pravidelne ju volali na výsluchy, vypytovali sa, s kým udržuje kontakty, s kým si dopisuje. Raz ju tajní odviedli na výsluch priamo z kostola, kde stála v rade pred spovednicou. Manžel Anton už nemohol pracovať ako učiteľ. Jej sestra, ktorá odišla do Nemecka a žila v Stuttgarte, sa celý život cítila ako Slovenka. Od roku 1968, keď sa to už dalo, trávila časť roka na Slovensku. Keď náhodou videla v nemeckej televízii program, v ktorom bolo o Slovensku niečo negatívne, bola schopná okamžite písať kritickú reakciu vedeniu televízie.    
Amália zomrela v roku 2007 v Bratislave ako 97- ročná. Zostalo po nej 5 vnúčat a 9 pravnúčat, ktoré majú časť svojho príbuzenstva roztrúsenú od Južného Tirolska, Bavorska až po Spojené štáty. Títo tridsiatnici, potomkovia vysídlencov, pracujúci dnes v reklame, farmácii, biznise, sa raz do roka stretávajú na Slovensku. Minulý rok zrekonštruovali rodinné hrobky v Nitrianskom Pravne. Všetci sa dohovoria po slovensky.   

Autor pracuje v Európskom parlamente, je vnuk Amálie Horskej
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite