Iniciatíva Za slušné Slovensko si dnes uctí obete okupácie a normalizácie pri príležitosti päťdesiateho výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie.

Kauza pedofilných kňazov v Pensylvánii spustila lavínu výbušnej kritiky voči cirkvi. Zlé veci brániť nesmieme, no chrániť to, čím zlo otriaslo, je naša povinnosť.

Nad hlavou mi šuští vyradený záchranný padák veľkosti XXXL. Jeho žiarivá ružová farba po troch táboroch vybledla na úplne bielu. V strede ho dvíha k nebesiam stojka z vyschnutého smrečka a všetky šnúry sú prikolíkované na spôsob stanu. Je to naša skautská kaplnka.

50. výročie augusta 1968 je veľká vec. A to, ako si ho pripomenieme, napovie veľa o budúcnosti našej krajiny. Lebo nejde o obyčajné výročie a udalosť, ale o našu slobodu.

Hovorí sa, že najlepšie spoznáte cudziu krajinu cez vzťah. Ja si myslím, že je to presne naopak. Po dvoch rokoch chodenia s cudzincom konečne začínam chápať, čo znamená, keď sa povie – tá naša „slovenská povaha“. No nie je ňou pohostinnosť ani priamosť.

Okupácia v auguste 1968 sa zvykne porovnávať s okupáciou po mníchovskom diktáte v roku 1938. Hoci československá armáda v oboch prípadoch s agresorom nebojovala, príčiny toho stavu sú pre oba prípady diametrálne odlišné.

Bohorovnosť Smeru nepozná hraníc. Denisa Saková vymenovala za svojho poradcu bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Nedávno Slovenskom opäť prebehla správa o rušení pôrodníc, ktoré majú málo pôrodov. V trojke nemocníc, o ktorých sa hovorilo najviac, figuruje aj naša, sninská nemocnica.

Uplynulé dni boli horúce. Aj kvôli únosu. Oklamali nás Vietnamci? Alebo sme o tom vedeli? A prečo sme únos doteraz nevyšetrovali?

Slovenskom otriasa už druhá kauza únosu v modernej histórii. Aké bude mať dopady na vnútropolitickú situáciu? Zhorší sa obraz Slovenska v očiach našich spojencov? A ako u nás fungujú vietnamské komunity?