V čase veľkonočných sviatkov sa vždy odohrá zopár udalostí, ktoré mi zvláštne zadefinujú tento čas. Zvonka sa javia triviálne, no vnútri nesú dosť matérie na premýšľanie.

V týchto zlomových časoch plných extrémnych nádejí aj útrap z beznádeje potrebujeme silnú duchovnú vzpruhu. Očistu. Niečo ako wellness duše. A tak som neomylným krokom zamierila medzi ruiny bývalej bratislavskej Cvernovky. 

V čase najväčšej krízy v krajine radil prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Verejne sa zastal prokurátora Vasiľa Špirka a upozornil expremiéra Roberta Fica, aby sa k hlave štátu nesprával neslušne. Bývalý predseda Ústavného súdu a rešpektovaný právnik Ján Mazák.

JUDr. Fico si v posledom čase osvojil nepekný zlozvyk doliezať za prezidentom a navrhovať mu všelijaké dohody nad rámec Ústavy.

V minuloročnom rozhovore s redaktormi týždenníka Der Spiegel Emmanuel Macron povedal, že európski demokrati musia budovať „istý druh politického hrdinstva“.

Žijeme v rozčúlených dusivých časoch, ku ktorým patria protesty v uliciach: povedané s knihou Kazateľ, toto je čas rozhadzovať kamene. V Česku priniesli malý úspech: rezignáciu jedného komunistu.

Ôsmeho júna 1990 sa začali prvé slobodné voľby v Československu po 41 rokoch komunistickej totality. My Husákove deti sme v tom čase ešte väčšinou drali školské lavice.

Internet sa dlho považoval za takmer dokonalé konkurenčné prostredie. Zdá sa však, že Google, Facebook či Amazon sú natoľko dominantné, že potenciálna konkurencia by mala problémy čo i len začať podnikať. Nastal čas regulovať internetových gigantov?

Môže byť kniha spomienok na čínsky prevýchovný tábor z čias „kultúrnej revolúcie“ krásna? Môže. Ale nezakrýva takáto krása obludnosť systému a doby? Nezakrýva.

Na budove susediacej s Prezidentským palácom sa ešte neobjavili hodiny, ktoré by Kiskovi, tak ako kedysi Michalovi Kováčovi, odrátavali čas, ktorý mu ešte vo funkcii zostáva. Zatiaľ.