Svet prežil prelom tisícročí, nezdá sa však, že by apokalyptické nálady výrazne oslabli. Pomohla im globálna hospodárska kríza, „kríza demokracie“, nástup nových komunikačných a informačných technológií s dôsledkami, ktoré v tejto chvíli nedokážeme vyčerpávajúco zhodnotiť, a, samozrejme, pandémia.

Poznáme ho vo viacerých variantoch, poväčšine v tom skromnejšom, poznačenom socialistickými cukrárňami a čudnými náhradami. No kedysi šlo o zákusok nevídaný, obdivovaný a veľmi často zle kopírovaný. Celá Európa tomuto zázraku z rakúsko-uhorskej monarchie ležala pri nohách: dobošová torta.

Nobelista Paul Krugman sa v jednej zo svojich predpovedí poriadne sekol. Keď sa ho v roku 1998 pýtali na budúcu úlohu internetu, odpovedal: „Rast internetu sa drasticky spomalí... a v roku 2005 už bude jasné, že vplyv internetu na hospodárstvo nebude väčší ako vplyv faxu.“

Je ešte noc. Skoro ráno, je ešte tma, jedna žena kráča sama prázdnymi ulicami.

V roku 1975 napísal ruský filozof a literárny kritik Michail Bachtin, že existujú dva spôsoby, ako sa dá pristúpiť k slovám druhého človeka. Buď sú pre vás len vecami, čímsi, čo môžete skúmať ako neživé objekty, alebo sú pre vás hlasmi, s ktorými sa dá viesť konverzácia. Ten rozdiel je podstatný.

Vyvracať každý nezmysel, ktorý v posledných dňoch povedal alebo napísal Igor Matovič, sa nedá. Je ich príliš veľa. K tomu, čo hovorí, píše, ale najmä robí, však treba zaujať jasné a nekompromisné stanovisko.

Mesto Pompeje bolo na počiatku nášho letopočtu prosperujúcim mestom starovekého Ríma. Malo dvadsaťtisíc obyvateľov, tri veľké kúpele, 34 verejných pekární, tridsať bordelov a takmer na každom rohu verejnú studňu s fontánou.

V úctyhodnom veku 99 rokov skončil svoju životnú púť princ Filip, životný partner britskej kráľovnej Alžbety II. Hoci nosil modrú krv dvoch kráľovských dynastií, kráľom sa nikdy nestal. Jeho životopis je však úctyhodný, bojoval v druhej svetovej vojne a svojej žene stál verne po boku.

Epidemická situácia sa neustále v krajine zlepšuje. Od 19. apríla by sa mali uvoľniť opatrenia. Malo by to znamenať návrat žiakov vyšších ročníkov do škôl či otváranie interiérových prevádzok, kde je možné nosiť rúško. V stredu (14. 4.) by mala zasadnúť pandemická komisia a vo štvrtok (15. 4.) by sa verejnosť mohla dozvedieť, ako bude spoločnosť fungovať v najbližšej budúcnosti. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Interrupcie sú témou, ktorá od nepamäti polarizuje spoločnosť a stavia proti sebe dva znepriatelené tábory. Konzervatívci a liberáli sa pretransformovali na „pro-life“ a „pro-choice“, no spor ostal rovnaký. Ktoré práva treba hájiť prednostne? Práva plodu, alebo práva ženy? O minulom i súčasnom dianí v téme interrupcií a vzťahu medzi nimi sa .týždeň rozprával s historikom Miloslavom Szabóom.