ako možno viesť dialóg s niekým, kto tu nie je a po kom tu zostal len jeho hlas, presnejšie, napísané slová? Ako sa dá s niekým takým polemizovať alebo s ním súhlasiť?

Bachtinovo rozlíšenie medzi slovami-vecami a slovami-hlasmi patrí do myšlienkového sveta, z ktorého sa zrodilo. Existujú podľa neho dve formy výpovedí, ktoré možno nájsť v dejinách literatúry: buď je to monologický epický príbeh, ktorý nepripúšťa nijaký iný hlas zvonka a ktorý je typický pre všetky posvätné národné mytológie, alebo je to dialogické písanie, ktoré epický veľkopríbeh paroduje, vystupuje v ňom viacero hlasov a konečná výpoveď je vždy viacznačná – tak vznikol román.

Lenže pod hlasmi mal Bachtin na mysli rôzne diskurzy, všetko, čo patrí do určitého rečového sveta. Môj rečový svet je iný než tvoj, lebo nielenže inak rozprávam, ale rozprávam aj o iných veciach, zaujímajú ma iné témy, som inak naladený, inakšie než ty reagujem na situácie, v ktorých sa spoločne ocitáme.