Keď sa Ježiš priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Keď ju uvidel, bolo mu jej ľúto. Potom pristúpil a dotkol sa már. A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť.

Dobrý nápad – vydať v jednej knihe Galileiho Hviezdneho posla a Keplerovu Rozpravu s hviezdnym poslom. Fakt dobrý, to je jasné aj bez toho, že by sme knihu naozaj čítali. A keď ju prečítame, zistíme, že to bol nápad ešte lepší, než sa na prvý pohľad zdal.

Věra Čáslavská znamenala pre generáciu mojich rodičov žiarivý symbol zlatých šesťdesiatych. My mladší sme ju zažili po revolúcii, keď prešla obdobím tmy a smútku. Ale ten druhý príbeh má tiež svoju veľkosť.

Pán Juraj je zamestnaný ako nočný vrátnik, občas si však čosi privyrobí „bokom“. Naposledy známemu pomohol so zariaďovaním novej kancelárie. Vymaľoval ju, doviezol nábytok, poskladal ho a zapojil káble, aby všetko fungovalo.

Po tom, ako si Freud na túto otázku sám teoreticky zodpovedal, položil si ju po čase znova. Ťažko povedať prečo. Ja ju však položartom často kladiem nielen sebe, ale aj priateľom, tak ako minulý týždeň. Nedokázal som pritom zase raz nezačať s dvojznačným Freudom.

Na domácej udalosti týždňa sa české média zhodli. Ťahajú ju niekoľko dní po sebe. A tou udalosťou sme my – nemocnica, v ktorej pracujem.

Každý šéfkuchár sa ňou chce na jedálnom lístku blysnúť, akoby to bol neviemaký zázrak. Pričom ide o obyčajnú stuhnutú kukuričnú kašu. Na lístku ju nájdeme pod názvom polenta.

Stretávame sa s tým zabudnutým čudom čoraz častejšie, každý šéfkuchár sa ňou chce na jedálnom lístku blysnúť, akoby to bol neviemaký zázrak. Pričom ide o obyčajnú stuhnutú kukuričnú kašu. Na lístku ju nájdeme pod názvom polenta.

Daniel Lipšic sa pýta, prečo na stavanie pomníkov a pamätníkov predstaviteľom zločineckých režimov nereaguje polícia, keď ju k tomu zákon priamo vyzýva.

„Je tu strašne veľa zelene a opustených domov,“ hovorí mi animátorka, ktorá je pôvodom z Filipín, má talianske občianstvo, vyrástla v Miláne a do Kalábrie prišla ako vyplašená veľkomešťanka. „Vyzerá to tu ako v divočine.“ Z agentúry jej volali, že ju na stanici vyzdvihne jeden muž – a prišli traja.