Nech sa teraz stalo v Česku čokoľvek, stĺpčekár má hlboké leto: rovnako ako česká vláda odišiel na dovolenku. Takže dnes o piatich internetových stránkach na prázdniny.

Zvonku to vyzerá čudne: v českej vláde už dva mesiace po demisii presluhuje minister kultúry. Chce ho odvolať jeho ČSSD a na jej želanie aj premiér Babiš, ale výmene bráni prezident Zeman. Prečo sa to deje?

Věra Sosnarová je strhujúca rozprávačka. Keď opisuje, ako ju v roku 1945 štrnásťročnú odvliekli na Sibír, publikum sa zachvieva. Jej životopis Krvavé jahody je bestseller. Škoda že v gulagu nebola: celé si to vymyslela.

V nedeľu 23. 6. prebehla najväčšia demonštrácia v ponovembrovom Česku. Proti mocenskému dvojbloku premiéra s prezidentom protestovalo – podľa mobilných operátorov – najmenej 283-tisíc ľudí. A nič ...?

Pražskí zastupitelia vášnivo rokovali až do noci. Minulý piatok o 5.15 ráno (!) hlasovali, či nezmenia rozhodnutie z roku 2017 a nepovolia mariánsky stĺp na Staromestskom námestí. Nezmenili, nepovolili.

Pravidelní čitatelia už to poznajú: v poslednom čísle roka píšem o tom, čo sa stalo v Česku prvýkrát. Nápad je prevzatý z New York Times, ktoré takto hľadajú celosvetové „first time ever“.

Ako to, že v Česku neprejde ani týždeň bez ďalšieho problému okolo Andreja Babiša, ale on aj jeho hnutie sú stále populárne? Možno máme dvoch premiérov: Akčného Andreja (A) a Brutálneho Babiša (B). Uvediem príklad.

V Česku sa teraz odohráva podobný príbeh ako na Slovensku: nezáleží príliš na tom, aký postoj bude mať krajina k paktu OSN o migrácii, to je len zámienka. Ale veľmi záleží na tom, kto bude ministrom zahraničia.

Na Slovensku táto téma rezonovala len slabo, ale Českom zľahka zatriasla: štát sa dôrazne ohradil proti čínskemu technologickému vplyvu. Premiér si zase raz vybral Západ – a prezident ako vždy Čínu.

Z roku 2018 už sa stal materiál pre historikov – zato letopočet 2019 je výzva pre každého novinárskeho veštca. Čo sa dá tento rok čakať v Česku?