Tento text, hoci v nadľahčenom žánri, chce v období, keď sa svetu priťažilo, vzdať hold napadnutej Ukrajine a jej kultúrnemu bohatstvu – do ktorého patrí aj to kulinárske.

Prezidentka vníma informácie z miest a obcí Slovenska o tom, že sa môže potencionálne chystať vypovedanie z nájmov ľudí.

Je osviežujúca. Vonia po citrusoch – limetke a pomaranči. Hneď pri prvom ochutnaní nás dokáže preniesť na miesta, kde by sme najradšej prečkali tento chorý a uzimený čas. Jemný pruh soli pripomenie more a ostrý tón tequilly zas rozprúdi krv. Margarita.

Vyzerá ako malá slza. No keď sa prizrieme bližšie, pripomenie nám skôr malú pobrežnú mušľu. Koláčik, ktorý symbolizuje Francúzsko a pozná ho každý kovaný knihomoľ. Podáva sa na raňajky k čaju alebo ako olovrant ku káve. Madlenka.

Tento týždeň prináša rôznorodú ponuku seriálov i filmov. Či už ste fanúšikom celovečerných diel a dlhších epizód alebo si radi pozriete niečo krátke počas raňajok, máme pre vás niekoľko noviniek. Stačí si len vybrať.

Dá sa pozerať sa do tváre šialenca? Kto videl posledné videa alebo fotografie Vladimira Putina, videl prázdne oči, tvár-netvár, pohľad čohosi, čo už ani nepripomína človeka, ale akúsi obludnú, fantazmagorickú bytosť, rozhodnutú deštruovať a obrátiť proti sebe a proti vlastnej krajine kohokoľvek.

Naši zvierací predkovia a aj prví ľudia srsť na tvári potrebovali. Chránila pred chladom, dažďom a hustotou aj dĺžkou naznačovala plodnosť svojho nositeľa. V určitom období sa však ľudia rozhodli, že sa jej chcú zbaviť. A zistili, že to bez vážnych poranení nie je jednoduché.

Stretli sme sa s ňou všetci. Jedni ju do seba hádzali, len taký fukot, iní sa v nej babrali, pozerali okolo, všetko bolo vtedy zaujímavejšie, ako načierať lyžicu do bielej bačoriny a klásť si ju do úst. Krupicová kaša.

Náruživé kváskovanie, bezdôvodné postávanie s čiapkou na hlave v ľadovej vode uprostred jazera alebo chodenie po dome na rukách či nezriadené pitie džintoniku. To sú emblematické prejavy krízy. Medzi ne môžeme s pokojným svedomím zaradiť ešte jeden fenomén: banánový chlieb.

To slovo pôsobí tak snobsky a nabubreno, že ho stačí povedať a všetci vedia, čo bude nasledovať: bohapustá zábava na účet francúzskeho narcizmu. Je nádherne afektované, ak parodujeme francúzštinu, v prúde dada nezmyslov korenených žervém a žabó nesmie nikdy chýbať. Suflé.