všetky spomenuté aktivity, či už fyzioterapeutického alebo gastronomického charakteru, nie sú pre ľudstvo ani zďaleka novinkou. Čo je však ešte prekvapujúcejšie, keď sa človek pozrie zblízka na ich históriu, príde na to, že ich módne vlny záhadne korelujú s výskytom kríz či pandémií. Pri džintoniku a banánovom chlebe môžeme hovoriť dokonca o tom, že tieto dva skvelé ľudské vynálezy stvorila priamo kríza či pandémia. Nečudo teda, že sme sa teraz – dva roky po zavieraní a sem-tam na chvíľu povypúšťaní –  úplne podvedome vrhli presne na tie činnosti, ktoré ľudstvo v takýchto pohnutých časoch pravidelne robievalo. Medzi ne sa, pochopiteľne, ráta aj prítulnosť k rôznym konšpiračným teóriám a instantným riešeniam, ako z krízy von, ale to patrí na iné stránky tohto týždenníka.

Čuduj sa svete, banánový chlieb vznikol až teraz nedávno, počas Veľkej hospodárskej krízy, a je dieťaťom amerického kontinentu. K nám sa prepracoval postupne počas vojnových rokov, najprv do anglosaských krajín a neskôr pekne-krásne až k nám. Svoje najkrajšie východoeurópske časy však zažíva až teraz, v dvadsiatom prvom storočí, keď čelíme podobným výzvam ako ľudia z tridsiatych rokov. Po dekáde frivolného uvoľnenia a zbavovania sa starých stuchnutých konvencií viktoriánskej doby, ktoré strhla prvá svetová vojna a na ňu nadväzujúca dvojročná pandémia španielskej chrípky, obyvateľov Ameriky a následne celého sveta zastihla kríza finančná. Trhy sa prepadli, gazdinky a živitelia rodín museli vymýšľať nové stratégie a vynálezy, aby ľudstvo tieto civilizačné výzvy prežilo s čo najmenšími ujmami. Medzi takéto zázraky patrí práve banánový chlieb.