Niekoľko čísel o migrácii vo Francúzsku, ktoré ste pravdepodobne nepoznali.

Oslovil som pôvodne o dvoch ľudí viac, než sa napokon ocitli v knihe „Mojich posledných tridsať rokov“. Kniha sa práve pripravuje do tlače a na pultoch sa objaví začiatkom marca 2019. Jedným z oslovených bol aj Laco Kováč. Napísal mi:

František Šlachta sa narodil 13. 8. 1931 v Ružomberku. Otec Gejza bol robotník, matka Jolana sa starala o domácnosť. Bol najstarší z piatich súrodencov. Jeden z jeho bratov bol Štefan Šlachta, významný architekt, spoluzakladateľ a prvý prezident Spolku architektov Slovenska.

Hlavy štátov patria k tým, ktorí sú spomedzi všetkých „povolaní” obdarúvaní najčastejšie. Najkrajší dar však prezident dostal od Svätého Otca.

Pravidelní čitatelia už to poznajú: v poslednom čísle roka píšem o tom, čo sa stalo v Česku prvýkrát. Nápad je prevzatý z New York Times, ktoré takto hľadajú celosvetové „first time ever“.

Nechýba pri žiadnych sviatkoch a nielen u nás. Poznajú ho takmer po celom svete, avšak nie vždy pod rovnakým názvom. Komu sa pri týchto článkoch pravidelne spúšťa Pavlovov reflex, nech sa urýchlene ubezpečí, či má na dosah majonézový šalát.

V decembri dvíham všetky telefóny s úsmevom. Od prvých dní mesiaca nie je deň, aby nám niekto neponúkol pomoc.  

Hnutie OĽaNO by v prezidentských voľbách podporilo Františka Mikloška, Zuzanu Čaputovú alebo Roberta Mistríka.

My ľudia sme komplikovaní. Najmä my dospelí. Život je komplikovaný, medziľudské vzťahy sú často ťažké. Aké osviežujúce je, keď v tomto svete dospelých postretneme dieťa!

Je to ťažšie, ako som si vždy myslela. Nerozmaznať dieťa dostatkom. Všetci chceme, aby si naše deti vážili veci, všetci vieme, že je najlepšie nechať ich túžiť, že si veci musia zaslúžiť, šanovať.