Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na margo knihy „Mojich tridsať rokov“

.fedor Gál .spoločnosť

Oslovil som pôvodne o dvoch ľudí viac, než sa napokon ocitli v knihe „Mojich posledných tridsať rokov“. Kniha sa práve pripravuje do tlače a na pultoch sa objaví začiatkom marca 2019. Jedným z oslovených bol aj Laco Kováč. Napísal mi:

Na margo knihy „Mojich tridsať rokov“ Ján Lörincz/SITA Na fotke zľava: Vladimír Ondruš, Vladimír Mečiar, Milan Čič, Fedor Gál, Marián Čalfa, prezident Václav Havel a Alexander Dubček počas návštevy Václava Havla Bratislave.

„my starí nesmieme mladým zavadzať. Pri záplave písačiek platí, ako ktosi povedal, že ‚všetko už bolo povedané, len ešte nie každým‘, a ako napísal Milan Kundera, ‚jedno ráno sa prebudíme a každý z nás bude spisovateľom‘... Intelektuál sa líši od politika v tom, že chce pravdu nájsť a presvedčiť o svojej ‚pravde‘ iných intelektuálov, nie ju presadiť v politike. Ty vieš sám najlepšie, že som Tebe aj iným priateľom z VPN vyčítal to, že ste nešli do politiky. Vo svojom príspevku do Tvojej knihy by som nepovedal nič nové, len by som sa opakoval. Som rád, že si prijal moje ospravedlnenie a znovu Ti ďakujem za pochopenie.“

Nuž, milý Laco, v troch veciach sa mýliš. Po prvé, s výnimkou zhruba štyroch ľudí z bratislavského centra Verejnosti proti násiliu (vrátane mňa) šli všetci do aktívnej politiky. To, že z nej boli časom „vytlačení“ alebo „prehodili hodnotovú výhybku“, je iný príbeh. Po druhé, aj tí, ktorí nešli, sú fakticky v politike prítomní svojím glosovaním aktuálneho diania a všelijako inak. A po tretie, autormi tejto knihy sú najmä ľudia „neviditeľní“ vo verejnom priestore, no inšpiratívni a dôležití svojimi životmi. O nich to je – o takzvane obyčajných životoch a neobyčajných príbehoch. Napokon, Miro Kusý vo svojej recenzii k jednej z tvojich kníh citoval tieto tvoje vlastné vyjadrenia:

„‚…život dostáva zmysel tým, že je žitý‘ (83). ‚Nepotrebujeme ‚vyrábať‘ zmysel. Všetky udalosti, ktoré nás postretnú, nadobúdajú pre ľudský subjekt význam – pozitívny alebo negatívny – prosto tým, že sa stali.‘ (83). ‚Človek je mýtofilný, hypersociálny, hyperemocionálny a vystrašený živočích. Jedine kultúra robí človeka autentickým živým tvorom.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite