Je po voľbách. Keďže správ o tých stranách, ktoré sa do parlamentu dostali, je viac ako dosť, zameriam sa dnes na tie, ktoré sa, naopak, do parlamentu nedostali.

Dobrý deň, kľúčové voľby sú za nami - čo teda priniesli? Ako sa teraz zmení Slovensko a čo to bude znamenať pre naše životy a tiež pre okolitý svet? Presne o tom je titulková téma nového .týždňa, vrátane exkluzívnych postrehov zo sveta. Želám Vám dobré čítanie.

Ani tie najlepšie financované a najprominentnejšie biotechnologické startupy sa nevyhnú lžiam. Ako napríklad Laronde.

Ráno po voľbách sa stretli Eugen Korda, Štefan Hríb, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič a Tomáš Zálešák. Diskutovali o výsledku v rámci obrazového vysielania podcastu .týždeň s týždňom. Čo sa stalo, čo to o Slovensku vypovedá? A je šanca, že to nedopadne úplne najhoršie?

Čísla tohtoročnej medzinárodnej oslavy ilustrácií: 275 ilustrátorov a ilustrátoriek z 36 krajín s 2072 ilustráciami z 355 kníh. Bratislava nimi ožíva každý druhý rok. Láka fanúšikov detskej knihy nielen zo Slovenska, ale z celého sveta. Inak tomu nie je ani túto jeseň.

Včera sa celý svet dozvedel meno tohtoročného laureáta Nobelovej ceny za literatúru. Toto prestížne ocenenie získal Jon Fosse za „jeho inovatívne hry a prózu, ktoré dali hlas nevysloviteľnému“. Jeho dielam dominujú motívy nerozhodnosti a všednosti bežných dní. Je preto namieste položiť si otázku, čím môže byť všednosť jedinečná.

„Slušní ľudia majú právo vyjadriť sa. Slušní ľudia majú právo povedať svoj názor na rodinu.“ Toto sú posledné slová Antona Chromíka na brífingu pred Prezidentským palácom krátko predtým, než si nasadil nad ústa tie prapodivné červené papierové fúziská (ktoré mali vyjadrovať prečiarknuté ústa), a prestal odpovedať novinárom na otázky. Čo s takými ľuďmi? Čo s ľuďmi, pre ktorých je slušný človek len on sám a jeho súkmeňovec? Tu neplatia žiadne argumenty. Až to pripomína ten starý vtip o celulitíde. Viete, prečo nemajú muži celulitídu? Lebo je to nechutné!

Izrael sa dnes prebudil do nočnej mory, pripomínajúcej tú, keď sa prekvapivým útokom arabských armád na židovský štát začala Jomkipurská vojna v roku 1973. Déjà vu. Tentokrát to však neboli armády, ale palestínske teroristické hnutie Hamas, ktoré si cynicky za začiatok invázie vybralo deň pokoja šabat a sviatok Simchat Tora (Radosť z Tóry).

Ohromné množství techniky i živé síly nashromáždili Rusové pro útočné operace v oblasti Kupjansku a Lymanu na východě Ukrajiny. Snaží se prorazit, ale platí za to vysokou cenu. Ukrajinské protitankové síly mají žně a útočící armáda utrpěla velké ztráty, aniž by se jí podařilo získat významnou výhodu. Není pochyb o tom, že v budoucnu to bude ještě horší.

Veľmi by sme chceli pokles inflácie, nižšie ceny potravín, služieb a tovarov. Jeden fakt tomu bráni.