Hovorí sa, že najpresnejšie predpovede bývajú tie demografické. Jednu takú vydala najnovšie Európska komisia. Pozrime sa, ako bude vyzerať vekové zloženie Európy v roku 2070.

Chceli by, aby deti v školách objavili, aká je informatika kreatívna. Martina Pometlová a Alena Kanabová z firmy Accenture stoja za projektom S♥CODE, v ktorom školia učiteľov informatiky, ako ľahko a zábavne ukázať žiakom základy programovania.

Národný bezpečnostný úrad varoval pred kolovaním tajnej správy po internete, podľa Denníka N tak vlastne potvrdil autenticitu dokumentu.

Manchesterský taktický stroj narazil na odhodlanú Chelsea. Mužstvo z Londýna vymazalo svojho súpera do takej miery, že City pôsobili v sobotu v Porte dojmom, že ani nechcú vyhrať.

Načo, prečo, za akým účelom, s akým cieľom, noví si vybavujú účty so starými, chcú ovládať, nefunguje to, niekto ťahá za nitky? Bolo to zákonné? Bolo to nezákonné?Bez vetra sa ani lístok nepohne.

Po tom, čo sa utajená pôda Národnej rady stala varietnou scénou, o tajnom stretnutí na pôde SIS už čvirikajú vrabce na streche.

Žijeme v permanentnom šume, v prívale dát a informácií, ktoré vedome alebo nevedome, chcene či nechcene spracúvame. Zo šumu sa rýchlo stane hučanie, z hučania lomoz. Ako nájsť v takom prostredí ticho a pokoj? A čo by vlastne tým tichom malo byť?

Dobrý deň, blíži sa leto, a s ním aj otázka, ako ho prežijeme - v obavách, s obmedzeniami, alebo radostne a slobodne. O tom je obálková téma nového týždňa. Prinášame aj redakčný pohľad na dianie v polícii a tajnej službe, veľký rozhovor expertov o budúcich dôchodkoch, esej o fundamentalistoch a 4 strany o legendárnej Josephine Baker. Želám Vám dobré čítanie.

Mať tridsať tri rokov. Chvieť sa v krutej bolesti. Namáhavo dýchať. Naposledy vydýchnuť. No ešte pred tým zašepkať: „Dokonané je.“ Môže také čosi niekto vysloviť v hodine svojej smrti? Môžu to po ňom zopakovať tí, čo ho milovali? Aký život je v smrti dokonaný? Aké je to byť matkou, ktorá pochováva telo syna? Byť mladou ženou, ktorej náhle zomrel milovaný muž? Videl som jej tvár. Vytratila sa z nej každá stopa nádeje. „Jeho smrťou z môjho života zmizlo všetko podstatné. Prečo mám ďalej žiť?“ Spýtala sa ma. Keď zomrie mladý človek, jeho smrť považujeme za tragickú, lebo pretrhla neukončený život. Aký život je ukončený? Ako dlho je treba žiť, aby som mohol povedať: „dokonané je“? Keď starý ťažko chorý človek, umrie, povieme: „Bolo to pre neho vyslobodenie“. Možno azda takú smrť nazvať dobrou? Každá smrť predsa mení milovanú osobu na vec. Je azda niečo viac neprijateľné, než zvecnenie milovaného človeka?

Keď Igor Matovič ešte ako predseda vlády slávnostne vítal Sputnik V, uviedol ako jeden z argumentov, že Rusko je spoľahlivý partner Slovenska. Taký väčší brat. Možno si neuvedomil, že sa práve stal echom dlhodobej slavianofilskej tradície.