Kniha, ktorú sme pripravili pri príležitosti 10 rokov .týždňa a Lampy a tiež 25 rokov Novembra, sa volá Môj bláznivý život. A hoci sa názov môže zdať nemiestny, je presný.

Čo znamená postupný prechod väčšiny médií v Česku a na Slovensku do rúk najmocnejších podnikateľov? Je to ohrozenie našej ponovembrovej slobody alebo jej prejav?

Celý dospelý život pre mňa Ukrajina neznamenala nič. Vedel som, že existuje a občas som čítal hororový príbeh o mafii, ktorá si neberie servítky. Potom sa začala neznáma krajina búriť a médiá boli plné obrazov a správ, ktoré sa nedali ignorovať. Netušil som, že sa môj príbeh čoskoro pretne s príbehom ľudí z oboch strán majdanských barikád.

Občas sa stretnem v podvečer s partou starých kamarátov, škriabeme sviečkovú na tatarák, popíjame a rozprávame sa o politike. Naposledy (12. júna 2014) sme napríklad diskutovali online aj s manželkou jedného z nás, ktorá momentálne pôsobí v Bagdade. Rozprávala o militantoch z organizácie Islamský stát v Iráku a Levante, ktorí pochodujú takmer bez odporu zo severu k hlavnému mestu. Na trhoviskách to vraj po dlhšom čase ožíva a v uliciach prestali umierať civilisti. Počúval som ako puk. Pravda?! Tej chvíle? Čia? Potom sme prešli k domácej politike.

Čo sa to tu vlastne deje? Stretnúť človeka, ktorý drží slovo, dá sa mu veriť, nemyslí iba na svoj záujem a prospech, pestuje a kultivuje vzťahy, je naozaj vzácnosť. Poctivý remeselník, partner, spolupracovník... profík, dôveryhodný... A bude horšie. Však ste už počuli o negatívnej slučke spätnej väzby – čím je niečoho menej, tým je toho menej. Odborníci na demografiu by vedeli rozprávať. Najmä však umelci a ľudia s mimoriadnou senzitivitou pre „ducha doby“, čiže žalostná menšina.

„Bol to hurónsky výkon,“ napísala nedávno o strastiplnom sťahovaní jedna sympatická slečna na svojom blogu, ktorý v sekcii módnych patrí v domácom rybníčku medzi najpopulárnejšie. A nastala smršť. Nezačali sa sypať zdvihnuté palce ako inokedy, diskusiu zaplavili pobúrené reakcie na termín hurónsky, spojený s nevhodným podstatným menom. Čitateľstvo zasvätene vyvádzalo blogerku z omylu, poučovalo o správnom použití výrazu a promptne pripájalo dôkazy z elektronickej databázy národného korpusu slovenského jazyka.

Svet médií sa rýchlo mení a so zmenami musí držať krok aj investigatívna novinárčina. V jej jadre však stále zostáva vzrušenie z lúštenia hádaniek. Trojnásobný držiteľ Pulitzerovej ceny a redaktor denníka New York Times Walt Bogdanich.

Tri najlepšie české komentáre k vražednému útoku na satirický magazín Charlie Hebdo napísali ľavicový komentátor Alexander Mitrofanov z Práva, jastrab Martin Weiss zo servera Echo24 a literárny kritik Jiří Peňás z Lidových novín.

Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

V septembri uplynulo sto rokov od narodenia oravskej maliarky Márie Medveckej. Toto výročie si pripomenieme trochu netradične – veľmi osobnými a originálnymi fragmentmi spomienok, ktoré zaznamenal jej syn, lekár Peter Belan.