Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Päť recenzíí

.časopis .kultúra

Alessandro Baricco: Pán Gwyn, Andrzej Stasiuk: Bílá vrána, Ivica Ruttkayová: Hadia žena, E. Boboš Procházka, Marek Wolf: Diversion, Shugo Tokumaru: In Focus?

KNIHA Alessandro Baricco: Pán Gwyn Slovart, 2012
„Jasper Gwyn prechádzal cez Regent’s Park – po aleji, ktorú si vždy vybral z mnohých iných –, keď ho odrazu premkol jasný pocit, že to, čo robil každý deň, aby si zarobil na živobytie, mu už viac nevyhovuje.“ Napriek množstvu čiarok je táto veta ako výstrel zo štartovacej pištole. To, čo po nej nasleduje, pripomína členitú cyklistickú etapu s viacerými horskými aj rýchlostnými prémiami, ktorá vedie mimoriadne exotickou krajinou. Je to krajina človeka, jeho tela a duše, jeho príbehu. Pán Gwyn je úspešný spisovateľ, ktorý v onen deň prichádza londýnskym parkom do redakcie Guardianu, kde odovzdá text a v ňom okrem iného sľub, že už viac nebude písať knihy. Alessandro Baricco sa v príbehu tohto čudáka, ktorý sa rozhodne „písať portréty“, dotýka hlbín sebapoznania a pritom si (spolu s pánom Gwynom) s nami zahrá zvláštnu hru. A až do poslednej strany dojíma a prekvapuje. Možno až príliš.
.jk

KNIHA Andrzej Stasiuk: Bílá vrána, Paseka, 2012
Koncom roka 2012 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu, ktorá na kníhkupeckých pultoch jasne vyčnieva. Nie pre svoj názov, ale pre svoju naturálnosť. Bílá vrána od známeho, aj do slovenčiny prekladaného poľského autora Andrzeja Stasiuka. Samotný obal knihy prezrádza otvorenosť a drsnosť. Hnedý kartónový papier s ozobanými iniciálkami autora. Príbeh piatich a možno i viacerých mužov, vsadený do ukrutnej zimnej fujavice. Alkohol, cigarety, odvaha, zbabelosť a priamočiarosť. Andrzej človeka dokonale vtiahne do príbehu opismi a rozprávaním muža, účastníka výpravy, ktorý nám ponúka svoj prežitý príbeh. Ťažko povedať, či sa príbehy píšu z Andrzejovej vlčej tváre, a či sa ony vpisujú doňho. „Byl bílej jako sníh. A velkej Krkavec. Corvus corax. Žere všechno. Nekráká. Vrány krákají. To mohl bejt normální albín. Ale ostatní by ho měly poklovat nebo zahnat...leda že je ze všech nejsilnější...Corvus corax albus.“
.mária Chudíková

KNIHA Ivica RUTTKAYOVÁ: HADIA  ŽENA, F. R. & G., 2012
Zrkadlo, slovo, had. Slovo, myslenie, kauzalita, znak, pojem, označenie, znamenie siahajú do mýtických čias i do konkrétnych historických období. Slovo v rôznych situáciách, časoch a prostrediach, dialóg, verbálna i neverbálna komunikácia, tušená i túžená – to je „reč prítomnosti/ so vzdialeným cieľom“. Kniha je postavená na predstavách, asociáciách, niekedy ide o halucinácie a fantáziu. Skutočnosť je akoby ríša divov. Autorka skúma pocity človeka pri kontakte so skutočnosťou, uvažuje o vôli a sile („Sila udrieť/ v momente,/ keď padáš.“), o vzťahoch („Už tuší, že ty je ja/ a všetko ostatné.“) a jemne o láske, i o tej pominutej. Rovnako ako motív zrkadla je silný i motív hada („Všetko, čo už/ odišlo,/ sa postupne vracia k nám/ v špirálovej stope hada.“). Svet predstavený Ivicou Ruttkayovou je stočený do hadej podoby. Treba ho odtočiť a spolu s ňou spoznávať.
.gabriela Rakúsová


HUDBA E. Boboš Procházka, Marek Wolf: Diversion East West Promotion
Sú hudobníci-bádatelia a hudobníci-zlatokopi. Tí prví nikde dlho nevydržia, prekračujú hranice, objavujú nové svety. Tí druhí idú do hĺbky. Našli svoj štýl, neexperimentujú, mieria však k podstate. Nové svety objavujú v hlbinách. Taký je harmonikár a spevák Erich Boboš Procházka. Celý život hrá blues. Je to jeho hudba, jeho život. A na každom koncerte, na každom novom albume prináša pre nás, ktorí zostávame na povrchu, z bluesových hĺbok nové poklady. Diversion je album, ktorý nahral spolu s maldým gitaristom Markom Wolfom. Bluesové štandardy znejú tentoraz pokojne, Boboš spieva hlbokým hlasom temné príbehy, jeho harmonika preniká, ako vždy, až na samú dreň, Marekova gitara znie nástojčivo, kvílivo, farebne. Tempo je spomalené, niet sa kam ponáhľať. Temnota si na nás počká.
.jk

HUDBA Shugo Tokumaru: In Focus?  Polyvinyl Record Co.
Kedysi, keď som začal počúvať album niektorého z japonských hudobníkov, tak som vedel, čo od neho môžem očakávať. Dnes to už neviem. Japonci totiž hrajú hádam všetky druhy hudby. Shugo Tokumaru je spevák, skladateľ, multiinštrumentalista. Jeho najnovší album In Focus? stojí na základoch indie popu, s koreňmi siahajúcimi do rokov sixties, melodicky výrazného, harmonického. V podstate je to anglosaský, eklektický art-pop-folk-rock v žánrovej línii skupín Beirut, The National, Deerhoof. (Členovia Beirut a The National hrávajú so Shugom na koncertoch). Počas nahrávania In Focus? sa Shugo pohrúžil vo svojom domácom štúdiu do práce natoľko, že zabúdal na jedlo i spánok. Výsledkom sú zvukovo šarlatánske skladby s píšťalkami, xylofónom, kvákaním gumovej kačky. Hotový „bítlsácky Seržant“ jedného muža. Dôkaz? Skladby Katachi, Decorate, Poker.
.miro Potoček

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite