Koľko verejne činných intelektuálov podľahlo pokušeniam neslobody 20. storočia? Koľko ich uverilo v Hitlera či Stalina? Prominentný sociológ Ralf Dahrendorf (1929 – 2009) síce v knihe Pokúšanie neslobody (Intelektuáli v časoch skúšok) túto otázku kladie, ale oveľa viac ho zaujíma, kto týmto pokúšaniam odolal. A najmä: čo je charakteristické pre verejne činných intelektuálov, ktorí mali dostatočnú imunitu voči zvodom doby? Čím sa líšili od idealistov a oportunistov, že v časoch skúšok obstáli?

Nie je to tak dávno, čo mali mnohé krajiny vznešený ciel dosiahnuť všeobecnú gramotnosť. Chceli dosiahnuť stav, keď každý obyvateľ bude vedieť písať aj čítať.

Verejnoprávne médiá sú čudo. Neviem, načo sa majú ľudia skladať na niečo, čo dokáže oveľa lepšie pokryť súkromný sektor. Najsmiešnejšia je hra na objektivitu. Verejnoprávne médiá vlastnia všetci čiže nikto, čiže tí, ktorí rozhodujú o ich chode. A robia všetko, aby ten chod zodpovedal ich videniu sveta, čo v realite často znamená neprezradiť ani za svet podstatu toho videnia.

Tesať do kameňa sa dá v dnešnom Nemecku iba jedno: nová vláda Angely Merkel je najlepšia možná. Ale práve to je hlavný problém. Pod drvivou väčšinou pasáží z vládneho programu konzervatívcov z CDU/CSU a liberálov z FDP mohol stáť pokojne podpis socialistov z SPD a Zelených. Volič ľavice, ktorá pred voľbami strašila nástupom neoliberálnej vlády, by sa mal dnes cítiť oklamaný a súčasne sa pýtať, prečo nedal hlas Angele Merkel či lídrovi FDP Guidovi Westerwellemu.

May Qurashi prekročila v univerzitnom areáli na brehu Červeného mora náboženskú a kultúrnu hranicu. Zahrala sa so spolužiakmi na PlayStatione. A držala palce najlepšej kamarátke Sarah Aqeel, ktorá tiež siaha po zakázanom ovocí – učí sa šoférovať.

A potom, aby človek nebol poverčivý. Minulý týždeň som písal o krásnej jeseni, o babom lete (alebo babiom?), rozplýval som sa nad jeho nádherou a tu ho máš! Len čo som ten text dopísal a odoslal, hneď sa ochladilo. Ale keby sa len normálne ochladilo. Ale ochladilo sa nenormálne.

„Čo ja mám čo hovoriť o Bachovom diele: počúvať, hrať, milovať, uctievať a – mlčať!“ vyznal sa z obdivu k hudobnému géniovi Albert Einstein.

A je to tu. Ono to fakt prišlo. Mám presne ten pocit, ako keď som uzavrela svoju prvú nahrávaciu zmluvu na svoju prvú platňu. Ten pocit, ze sa zasa mám prezentovať, svojou kreativitou, svojimi schopnosťami a zručnosťami.

Film Púštny kvet režisérky Sherry Hormanovej predstavuje ďalšiu z nespočetných variácií amerického sna. Všetky také príbehy majú veľmi podobný dramaturgický oblúk – hlavná postava dlhé roky trpí a biedi, dokáže sa však postaviť nepriazni osudu a svojimi schopnosťami si vybojovať záverečné víťazstvo.

Za posledných dvadsať rokov boli parlamentné voľby šesťkrát, tento týždeň to bude po siedmy raz. Každé z týchto volieb mali inú hlavnú tému, a každé aj iné vyústenie.