frank sa fotografom vyučil v rodnom Zürichu a v Bazileji. Na odporúčanie staršieho kolegu, slávneho dizajnéra a fotografa Alexeja Brodovitcha, odcestoval do New Yorku, aby sa živil fotografovaním módy pre časopis Harper’s Bazaar, kde bol Brodovitch dlhoročným umeleckým riaditeľom. Neskôr pôsobil ako fotograf na voľnej nohe a publikoval v obrazových magazínoch Vogue, Life a Look.
Prelom prišiel v roku 1955, keď Frank ako prvý Neameričan získal Guggenheimovo štipendium. Frank s rodinou tak mohol absolvovať dvojročný roadtrip po USA a fotografovať život bežných Američanov.
„Nejde iba o Ameriku: Frankova vizuálna skeptická výpoveď má univerzálny charakter.“
Traduje sa, že jeho potulky americkým kontinentom sa nezaobišli bez incidentov. Mal potýčky s políciou a viackrát ho museli vykázať z mesta. Počas svojich ciest zhotovil 28-tisíc snímok, a len 83 z nich bolo nakoniec vybraných do pripravovanej knižnej publikácie. Spojené štáty však nezobrazil v príliš lichotivom svetle.
Jeho fotografie sú antitézou amerického sna a hlavným protagonistom nie je úspešná, víťaziaca osobnosť, ale človek-milión levitujúci v bezčasí. No aj naleštené autá, benzínové čerpacie stanice, automaty na cigarety v krčmách a baroch sa v jeho podaní menia na plazivé symboly odcudzenia. Nejde iba o Ameriku: Frankova vizuálna skeptická výpoveď má univerzálny charakter.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.