Témou minulého čísla časopisu .týždeň bolo sté výročie narodenia Ronalda Reagana. Niektorí čitatelia v diskusii pod článkom naznačovali, že sme bývalému americkému prezidentovi nedostatočne vytkli jednu škvrnu na veste. A to tradičnú vec, ktorá sa vznáša ako výčitka voči americkej zahraničnej politike, nech je prezidentom hockto: podporu niektorých nechutných diktátorských režimov v rozvojových krajinách.

Nedávne vojenské oslavy konca druhej svetovej vojny v Moskve ukázali, že viacero krajín si neželá ďalšiu izoláciu Ruska v európskej politike.

Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.

Je skeptický voči zmysluplnosti pokusov zvyšovať pôrodnosť rôznymi štátnymi príspevkami na deti. Dlhodobý zvrat v znepokojujúcich demografických trendoch by mohla priniesť najmä zmena myslenia a priorít ľudí. Americký ekonóm, Nicholas Eberstadt.

Doterajšia komunikácia Vatikánu (a našej KBS) sa môže javiť ako vrchol arogancie voči veriacim, ktorí plne rešpektujú rozhodnutie pápeža, pričom nežiadajú nič viac než púhe zverejnenie dôvodov, pre ktoré bol populárny arcibiskup odvolaný. Pointa je však v tom, že tajnostkársky Vatikán nemá na výber.

Verejnoprávna televízia priniesla v predvolebnom čase novú politickú diskusiu. Treba ju za to pochváliť, ako aj za to, že ju nezašila v nejakom neatraktívnom čase, ale dala ju na utorok o deviatej večer, čo je ideálny čas. Lenže takáto relácia stojí aj padá na moderátorovi.

Rozhovor s Marcusom Viniciusom Gerardom Comottim z firmy Archaeoservices o konkurenčnom boji pri archeologických výskumoch a o výhradách voči jeho firme.

Autor týchto riadkov s nemalým oneskorením kajúcne priznáva, že voči novému ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi nebol v minulosti spravodlivý. Zdá sa, že Galko je mužom na správnom mieste.

Bez ohľadu na to, kto je práve nájomníkom v Bielom dome, americkí libertariáni sú kritickí voči zahraničnej a bezpečnostnej politike svojej vlády. Aktívna úloha Ameriky vo svete, tvrdia, je v rozpore s Jeffersonovým mottom: „Mier, obchod, a poctivé priateľstvo so všetkými, zväzujúce spojenectvá s nikým.“

Hosťami boli: Tomáš Klvaňa, New York University Daniel Bútora, exriaditeľ slovenskej redakcie RFE Roman Joch, exporadca Petra Nečasa Pavol Hardoš z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť