Keď som prichádzal na Námestie SNP 21. februára tohto roku, už som vedel, kto dostane cenu Dominika Tatarku, a preto som si dal za úlohu nielen sa na demonštrácii Za slušné Slovensko zúčastniť, ale ju aj pozorovať.

Musíme sa prestať báť a naučiť sa odvážne čeliť konformizmu, hovorí umelecký riaditeľ Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest Přemysl Martinek. Strach podľa neho ovládol verejnú diskusiu, a práve preto teraz pozýva divákov do kina na filmy o súboji dobra so zlom.

Odmítl jsem dnes rozhovor pro Český rozhlas. S těžkým srdcem, ale přece. Téma mělo být sex před manželstvím, o sexuální oblasti mladých obecně a o zdrženlivosti. Redaktorka, velmi ochotná, nabízela, že by přijela za mnou do práce s diktafonem, a že by mi to vzalo jen ten čas toho rozhovoru.

Krátky pohľad na túžbu po nekonvenčnosti ponúka jasnozrivý Exupéry vo svojej Citadele: „Človek je podobný citadele. Rozbúra svoje steny, aby dosiahol svoju slobodu, ale zostane z neho len rozpadnutá a hviezdam otvorená pevnosť. Vtedy sa začne úzkosť z nebytia.“

Zvolili sme si dvoch. Ktorých? V čase písania tohto textu nevedno povedať. No čaká nás ďalšia voľba. Pred týždňom som sa vrátil z cesty po Slovensku. Stretávali sme sa ľuďmi, aby sme im hovorili, prečo je dôležité ísť voliť.

Je piatok. Deň pred rozhodnutím. Je to aj zvláštne posunuté dvojčasie moratória medzi prvým a druhým kolom našich prezidentských volieb. Je to stav bezčasia.

Priniesli sme príbeh pacientky Jany Nevoľníkovej, ktorá z komplikácií pri operácii srdca trpí traumou a úzkosťami. Psychologička Alena Kostelníková vysvetľuje, čo prežíva človek s traumou po lekárskom zákroku.

Hudba, tanec a radosť ľudí vytvárali a dodnes vytvárajú odpoveď na to, prečo organizovať ples. Pri hudbe a tanci každý človek uvoľní svoju myseľ u dušu. Plesy sa tak stali udalosťou radosti, oddychu, no najmä rozširovania priateľstiev.

Pred rokmi som v antikvariáte vyňúral knihu legendárneho jazykovedca Jozefa Mistríka Rýchle čítanie. Je to kniha parádna, ale paradoxne, nedá sa prečítať rýchlo. Je to kniha – cvičisko. Celú som si ju počmáral. Urobil som na nej somárske uši, ktoré ma vodia po správnych stránkach.

Medzinárodná investičná banka, to znie prestížne. Ale kto vie, čo to presne je? Naposledy meno tejto banky zarezonovalo, keď do nej minister Kažimír nominoval Jozefa Kollára za viceprezidenta.