Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Banka ako nástroj Putinovej politiky

.dalibor Roháč .stĺpčeky .iný pohľad

Medzinárodná investičná banka, to znie prestížne. Ale kto vie, čo to presne je? Naposledy meno tejto banky zarezonovalo, keď do nej minister Kažimír nominoval Jozefa Kollára za viceprezidenta.

Banka ako nástroj Putinovej politiky Natália Ložeková / natalialozekova.sk

napriek svojmu názvu nie je MIB menej známym bratrancom Svetovej banky či Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Ide o relikt RVHP, založený v roku 1970, a len nedávno oživený Putinom. Jej najväčším akcionárom je Rusko a združuje aj niekoľko krajín bývalého východného bloku (Bulharsko, Rumunsko, Česko, Slovensko a Maďarsko) spolu s Kubou, Vietnamom a Mongolskom. Minulý mesiac, pred návštevou Mika Pompea v Budapešti, súbežne s vypoklonkovaním Stredoeurópskej univerzity, sa maďarská vláda dohodla s MIB, že práve Budapešť bude novým sídlom banky namiesto Moskvy.

Možno si predstaviť svet, v ktorom by MIB zohrala užitočnú úlohu? Pamätám si rozhovor s jednou známou, pohybujúcou sa v priestore multilaterálnych rozvojových organizácií, ktorá tvrdila, že členstvo v MIB by mohlo Slovensku pomôcť zohrať užitočnú úlohu v prípade zmeny režimu na Kube – podobne, ako iné rozvojové programy umožnili Ivanovi Miklošovi, aby sa stal hráčom pri presadzovaní reforiem na Ukrajine. Keďže sa však kubánsky režim nikam nechystá, ide len o fantáziu. A vzhľadom na dominanciu Ruska nebude MIB ani neutrálna, technokratická inštitúcia, z ktorej by Slovensko mohlo mať úžitok.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite