stretávate sa často s pacientmi, ktorí majú traumu z operácie alebo z iného lekárskeho zákroku? Alebo je to skôr rarita?
Neviem, či existuje štatistika, ktorá by skúmala, ako často ľudia po lekárskom zákroku či operácii prežívajú psychickú traumu. Ale vo svojej praxi sa stretávam s tým, že značná časť klientov má vo svojej histórii takýto nepríjemný a vysoko stresový zážitok. Tiež mám skúsenosť s klientmi, ktorí prežívajú ako traumatizujúce aj to, keď boli svedkom závažnej operácie či vyšetrenia svojho blízkeho, najmä ak priebeh bol sprevádzaný komplikáciami a ohrozením na zdraví či živote.
ako konkrétne takáto trauma po lekárskom zákroku vzniká? Aký je jej priebeh?
Psychická trauma vznikne tam, kde je zranená psychika. Udalosť sama o sebe nie je traumou. Traumatizujúcou sa stáva odozva nervovej sústavy človeka, ktorá nemá v daný čas dostatočnú kapacitu na spracovanie – udalosť je napríklad príliš zaplavujúca, opakuje sa alebo je človek v tom čase oslabený.
Môžeme si to predstaviť ako preťaženie elektrickej siete v dome. Ak je preťaženie veľké, elektrické spotrebiče nám nebudú fungovať tak ako zvyčajne. Všetci máme samoliečivé schopnosti v sebe, avšak ak telo nedokáže udalosť spontánne z rôznych príčin spracovať, udalosť sa stane pre človeka traumatizujúcou. Preto sa môže stať, že dvaja ľudia, ktorí prežijú tú istú udalosť, ju môžu spracovať odlišne. Jeden z nich sa napríklad psychicky zregeneruje, kým ten druhý si nesie následky v podobe psychickej traumy.
„Pomáha, keď klient rozumie, čo sa s ním deje.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.