Raper Marián Bene Benkovič počas dňa pracuje ako plánovač výroby televízorov. V jednom zo svojich textov rapuje, že celý deň exceluje, čím odkazuje na to, že celý deň kuká do Excelu a do SAP-u. No a večer, namiesto kukania do televízora, píše svoje hlúposti.

Asi to nie je náhoda, že práve v krajine, kde sú celú zimu silné mrazy, sú ľudia totálne namotaní na „dostávku”, čo po rusky znamená donáška tovaru domov. U nás si ľudia obvykle dajú doniesť nadrozmerné spotrebiče alebo nábytok, prípadne pizzu. Tu si ľudia objednajú hocičo. Chleba, mlieko, mrkvu. Plienky. Klobúk. Zvlhčovač vzduchu. Dokonca aj inzertné portály majú dostávku. Predvčerom mi pani v kožuchu priniesla cumeľ. Jeden cumeľ. Už nám doniesli aj akvárium, aj radiátor, ja som zasa predala nespotrebované dojčenské mlieko.

Aj by som zabudla na to, že dnes 8. marca je deň žien. Ale od rána mi to pripomína reklama v rádiu.

Podnikateľ Boris Kollár je vďaka svojmu netradičnému životnému štýlu veľkým obľúbencom bulváru. Ochotne predvedie všetky svoje ženy i deti. Ale raz sa naozaj nahneval a rozhodol sa súdiť s vydavateľom Plus 7 dní. Výsledok je naozaj kuriózny a verím, že pobaví aj tých, čo nie sú milovníkmi bulváru.

Na letisku nastalo desivé ticho. Najsmutnejší deň Pohody...

Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.

Od februára 2013 sa v Bulharsku zapaľujú ľudia. Podľa zvoleného kritéria sa už upálilo šesť až jedenásť Bulharov. Tento spôsob smrti nemá v Bulharsku nijakú tradíciu. Niektorí si ho volia z politického protestu. Ako Dolnorakúšana sa ma to týka obzvlášť silno: zimné povstanie roku 2013 vyvolali účty za energiu, ktoré boli v prípade mnohých Bulharov vyššie než ich príjmy – monopol predaja elektriny v juhovýchodnom Bulharsku požíva dolnorakúsky energetický koncern EVN. Dňa 10. februára 2013 ktosi podpálil dve autá patriace EVN.

Práve som sa vrátil z Košíc. Výlet trval 20 hodín, z toho 10 sme s Danom a Gešom strávili vo vlaku. Zvyšok v tej dzivokej metropole "blízkeho východu". Výborné to bolo!

Ako matka školopovinného dieťaťa som fascinovaná tým, ako málo sa naše deti učia a ako často odpadá normálne vyučovanie. Nemyslím tým teraz dva mesiace prázdnin, tie si naše deti zaslúžia a rodičia tie voľné týždne už nejako zvládnu (lebo nie každý rodič je nezamestnaný alebo s dvojmesačnou dovolenkou, a nie každé dieťa môže tráviť prázdniny u starých rodičov).

Ozbrojené zrážky v Donbase každým dňom zvyšujú počet obetí na oboch stranách. V apríli 2015 Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí zadokumentoval smrť 6 108 ľudí v zóne konfliktu, pričom uvádza, že tieto údaje sú „zdržanlivé“ a nezahŕňajú informáciu o padlých počas zostrenia situácie v januári a februári 2015.