Od samého začiatku konfliktu ruské úrady starostlivo tajili údaje o občanoch Ruskej federácie, ktorí padli na území Ukrajiny, a tým skôr o vojakoch našej krajiny, ktorí sa zúčastnili na bojoch. Úplne utajiť túto informáciu sa však nedalo.
Napríklad 2. júna 2014 fotoreportérka Marija Turčenková uverejnila reportáž o tom, že ukrajinsko-ruskú hranicu prekročil povoz s označením Náklad 200, odvážajúci do vlasti telá 31 občanov RF, ktorí zahynuli v máji pri dobýjaní letiska v Donecku. Ruskú štátnu príslušnosť padlých potvrdil dokonca šéf samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexander Borodaj. Bolo to fakticky prvé zdokumentované potvrdenie účasti občanov Ruskej federácie vo vojne v Donbase.
Okrem rakiev sa Turčenkovej podarilo odfotografovať niekoľko oznámení Doneckého oblastného úradu súdneho lekárstva o smrti Rusov, telá ktorých previezli cez hranicu.
Medzi padlými bol Jurij Fiodorovič Abrosimov, ročník 1982. Zdokumentované je aj úmrtie Sergeja Borisoviča Ždanoviča, ročník 1966, ktorý bol penzionovaným inštruktorom Strediska osobitného určenia FSB Ruska a veteránom vojny v Afganistane a Čečensku. Pred smrťou v Donecku absolvoval prípravu vo výcvikovom tábore v Rostovskej oblasti.
Informácia o ruských vojakoch, ktorí padli v Donbase, bola dlho neprístupná. Vojenské úrady vyhlasovali, že zabití vojaci zahynuli pri výcviku v Rostovskej oblasti. Aj rodiny zabitých vojakov sa usilovali neupozorňovať na to, čo sa stalo. Podľa zdrojov Borisa Nemcova príbuzní zabitých vojakov v roku 2014 dostávali masívne finančné kompenzácie a taktiež podpisovali vyhlásenia o mlčanlivosti.
Prvé dôkazy o ruských vojakoch, zabitých na území Ukrajiny, zverejnil pskovský poslanec Lev Šlosberg. Informoval, že 25. augusta 2014 pri Pskove na cintoríne Vybuty pochovali dvoch vojakov: Leonida Jurjeviča Kičatkina (30. 9. 1984 – 19. 8. 2014) a Alexandra Sergejeviča Osipova (15. 12. 1993 – 20. 8. 2014).
V predvečer pohrebu manželka Leonida Kičatkina Oksana porozprávala o smrti svojho muža na sociálnej sieti VKontakte: „Život sa skončil!!!!!!!! Ľoňa je mŕtvy, pohreb v pondelok o desiatej predpoludním vo Vybutoch. Kto sa s ním chcete rozlúčiť, príďte, všetkých radi uvidíme.“ „V pondelok o jedenástej predpoludním bude pohreb...“
No čoskoro boli tieto oznámenia odstránené a namiesto nich sa objavil záznam o tom, že Kičatkin žije: „Môj manžel je živý a zdravý a teraz slávime krstiny dcéry“. Pravdivé bolo prvé oznámenie, o čom svedčia hroby výsadkárov Leonida Kičatkina a Alexandra Osipova na cintoríne vo Vybutoch.
Minister obrany Sergej Šojgu a veliteľ vzdušných výsadkových vojsk Vladimir Šamanov tvrdia, že 76. divízia nebojovala na území Ukrajiny, a teda ani neutrpela straty na životoch. No podľa Šlosbergovho svedectva padlých výsadkárov pochovávala práve táto divízia. Okrem toho týždeň pred pohrebom Vladimír Putin vyznamenal jej príslušníkov Suvorovovým radom Za úspešné splnenie bojových úloh velenia a prejav osobnej odvahy a hrdinstva.
Zanedlho Lev Šlosberg zverejnil nové dôkazy, ktoré mal k dispozícii: rozšifrované rozhovory vojakov po odchode z pásma bojov. Po uverejnení týchto materiálov Leva Šlosberga napadli a brutálne zbili.
Dňa 29. augusta vyšlo najavo, že na území Ukrajiny padol výsadkár z Uľjanova Nikolaj Bušin. Informáciu o jeho smrti televízii Dožď oznámila jeho matka. Bušin slúžil v útvare číslo 73 612, ktorý je trvalo dislokovaný v Uľjanovsku, a bol zástupcom veliteľa 4. družstva 4. roty 31. samostatnej gardovej výsadkovej útočnej brigády vzdušných vojsk. Predpokladaný dátum Bušinovej smrti je 26. august 2014. Na sociálnej sieti VKontakte jeho spolubojovníci, ktorí iniciovali finančnú zbierku pre Nikolajových príbuzných, napísali, že padol „pri obrane hraníc našej vlasti“. Treba spomenúť, že krátko pred Bušinovou smrťou boli v ukrajinskom zajatí dvaja výsadkári, slúžiaci v jeho divízii: Ruslan Achmetov a Arsenij Iľmitov.
Novinárom zo servera RBK sa podarilo zhromaždiť ďalšie dôkazy svedectva o zabitých ruských vojakoch na území Ukrajiny. Väčšina padlých slúžila v piatich útvaroch vzdušných výsadkových vojsk, ktoré tvorili pacifikačný zbor Ruskej federácie v celkovom počte 5 000 vojakov.
Tu sú potvrdené údaje o padlých: 31. samostatná gardová výsadková útočná brigáda, dislokovaná v Uľjanovskej oblasti – padli dvaja vojaci z povolania Iľnur Kiľčinbajev z dediny Aľmiasovo a Alexander Belozerov z osady Novaja Majna. Podľa údajov príbuzných odišli na cvičenie do Rostovskej oblasti a padli 25. augusta.
98. gardová výsadková divízia vzdušných vojsk, dislokovaná v Ivanovskej a Kostromskej oblasti – padli vojaci z povolania Sergej Selezňov (pochovaný 2. septembra vo Vladimire) a Andrej Pilipčuk z Kostromskej oblasti. Na správe kostromského cintorína novinárom zo servera RBK porozprávali o pochovaní troch kostromských vojakov, ktorí „padli na Ukrajine“ – 26-ročný Sergej Gerasimov, 32-ročný Alexej Kasjanov a 27-ročný Jevgenij Kamenev padli 24. a 25. augusta a 3. septembra.
76. gardová výsadková útočná divízia, dislokovaná v Pskovskej oblasti. Server RBK okrem Leonida Kičatkina a Alexandra Osipova, o ktorých hovoril Šlosberg, napísal o smrti Antona Korolenka
(Voronež), Dmitrija Ganina (Orenburg), Maxima Mezenceva (Komi). 7. gardová výsadková útočná divízia Novorosijsk – padol Nikolaj Šaraborin z Čity.
106. gardová divízia výsadkových vzdušných vojsk, dislokovaná v Riazanskej oblasti – výsadkár menom Maksutov.
V Donbase utrpeli straty aj motostrelecké brigády: 21. z Orenburskej oblasti, 9. z Nižného Novgorodu 17. a 18. z Čečenska. Miestne médiá písali o tom, že motostrelci Vadim Larionov, Konstantin Kuzmin, Marseľ Araptanov, Vasilij Karavajev, Armen Davojan, Alexander Voronov padli buď „na hraniciach s Ukrajinou“, alebo počas cvičenia v Rostovskej oblasti.
O pohrebe vojaka Vasilija Karavajeva informovali noviny AiF-Prikamie. Priviezli ho 5. septembra do dediny Kuva v Kudymkarskom okrese. Niekoľko dní predtým sa na sociálnej sieti objavil status Nadeždy Otinovej, v ktorom napísala, že jej bratranec, 20-ročný Vasilij Karavajev, bol 21. augusta počas bombardovania v Donecku ranený a po piatich dňoch zomrel v nemocnici v Rostovskej oblasti.
O obetiach medzi ruskými vojakmi v Donbase informovali dvaja členovia Prezidentskej rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv Ella Poľakovová a Sergej Krivenko – podľa ich informácie tam zahynulo viac ako sto vojakov. Boli to ruskí výsadkári, ktorí sa dostali do paľby 13. augusta neďaleko mesta Snežnoje v Doneckej oblasti.
Lev Šlosberg 16. septembra 2014 interpeloval Hlavnú vojenskú prokuratúru RF a pýtal sa na osudy príslušníkov 76. pskovskej divízie výsadkových vzdušných vojsk. Vo svojej interpelácii Šlosberg menuje dvanásť výsadkárov – ich smrť a pochovanie sú presne zdokumentované, no príčiny a okolnosti nie. Sú to príslušníci rôznych jednotiek, náležiacich k 76. pskovskej divízii výsadkových vzdušných vojsk: Alexander Baranov, Dmitrij Ganin, Vasilij Gerasimčuk, Alexej Karpenko, Tleužan Kinibajev, Leonid Kičatkin, Anton Korolenko, Alexander Kulikov, Maxim Mezencev, Alexander Osipov, Ivan Sokol, Sergej Volkov. Hlavná vojenská prokuratúra Šlosbergovi odpovedala, že okolnosti smrti vojakov sú zdokumentované, zahynuli mimo miest stálej dislokácie, orgány vojenskej prokuratúry porušenie zákonov nezistili, rodiny mŕtvych dostávajú sociálnu podporu a ďalšie vyžiadané informácie nemožno poskytnúť, pretože predstavujú štátne tajomstvo.
Dňa 27. januára 2015 poslal oficiálnu interpeláciu generálnemu prokurátorovi RF aj Boris Nemcov. Žiadal preveriť informáciu o smrti ruských vojakov na území Ukrajiny. Presne o mesiac Borisa Nemcova zavraždili a Generálna prokuratúra už nemusela odpovedať na politikovu interpeláciu. Zvukový záznam rozhovoru ruských vojakov, ktorý zverejnil Lev Šlosberg
Hlas 2: Koľko ľudí vlastne padlo, do p..e?
Hlas 1: Takých...
Hlas 2: Ty to nevieš? No koľko? Štyridsať, päťdesiat, sto, do p..e
Hlas 1: Osemdesiat.
Hlas 2: Osemdesiat?
Hlas 1: Uhm... Aj s Čeriošanmi…
Hlas 2: Akože celá rota?
Hlas 1: To aj s Čeriošanmi, s Promežičanmi... všetko dokopy.
Hlas 2: Počul som, do p...e, že stoštyridsať...
Hlas 1: Hej? Možno aj.
Hlas 2: To boli z Pskova.
Hlas 1: Ja neviem, to je spolu s Promežičanmi, Čeriošanmi, všetko dokopy.
Hlas 2: Počkaj, počkaj, do p...i, ako teraz určia, kto je živý a kto mŕtvy?
Hlas 1: Zoznamy. V zozname sme asi desiati ostali nažive.
Napríklad 2. júna 2014 fotoreportérka Marija Turčenková uverejnila reportáž o tom, že ukrajinsko-ruskú hranicu prekročil povoz s označením Náklad 200, odvážajúci do vlasti telá 31 občanov RF, ktorí zahynuli v máji pri dobýjaní letiska v Donecku. Ruskú štátnu príslušnosť padlých potvrdil dokonca šéf samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexander Borodaj. Bolo to fakticky prvé zdokumentované potvrdenie účasti občanov Ruskej federácie vo vojne v Donbase.
Okrem rakiev sa Turčenkovej podarilo odfotografovať niekoľko oznámení Doneckého oblastného úradu súdneho lekárstva o smrti Rusov, telá ktorých previezli cez hranicu.
Medzi padlými bol Jurij Fiodorovič Abrosimov, ročník 1982. Zdokumentované je aj úmrtie Sergeja Borisoviča Ždanoviča, ročník 1966, ktorý bol penzionovaným inštruktorom Strediska osobitného určenia FSB Ruska a veteránom vojny v Afganistane a Čečensku. Pred smrťou v Donecku absolvoval prípravu vo výcvikovom tábore v Rostovskej oblasti.
Informácia o ruských vojakoch, ktorí padli v Donbase, bola dlho neprístupná. Vojenské úrady vyhlasovali, že zabití vojaci zahynuli pri výcviku v Rostovskej oblasti. Aj rodiny zabitých vojakov sa usilovali neupozorňovať na to, čo sa stalo. Podľa zdrojov Borisa Nemcova príbuzní zabitých vojakov v roku 2014 dostávali masívne finančné kompenzácie a taktiež podpisovali vyhlásenia o mlčanlivosti.
Prvé dôkazy o ruských vojakoch, zabitých na území Ukrajiny, zverejnil pskovský poslanec Lev Šlosberg. Informoval, že 25. augusta 2014 pri Pskove na cintoríne Vybuty pochovali dvoch vojakov: Leonida Jurjeviča Kičatkina (30. 9. 1984 – 19. 8. 2014) a Alexandra Sergejeviča Osipova (15. 12. 1993 – 20. 8. 2014).
V predvečer pohrebu manželka Leonida Kičatkina Oksana porozprávala o smrti svojho muža na sociálnej sieti VKontakte: „Život sa skončil!!!!!!!! Ľoňa je mŕtvy, pohreb v pondelok o desiatej predpoludním vo Vybutoch. Kto sa s ním chcete rozlúčiť, príďte, všetkých radi uvidíme.“ „V pondelok o jedenástej predpoludním bude pohreb...“
No čoskoro boli tieto oznámenia odstránené a namiesto nich sa objavil záznam o tom, že Kičatkin žije: „Môj manžel je živý a zdravý a teraz slávime krstiny dcéry“. Pravdivé bolo prvé oznámenie, o čom svedčia hroby výsadkárov Leonida Kičatkina a Alexandra Osipova na cintoríne vo Vybutoch.
Minister obrany Sergej Šojgu a veliteľ vzdušných výsadkových vojsk Vladimir Šamanov tvrdia, že 76. divízia nebojovala na území Ukrajiny, a teda ani neutrpela straty na životoch. No podľa Šlosbergovho svedectva padlých výsadkárov pochovávala práve táto divízia. Okrem toho týždeň pred pohrebom Vladimír Putin vyznamenal jej príslušníkov Suvorovovým radom Za úspešné splnenie bojových úloh velenia a prejav osobnej odvahy a hrdinstva.
Zanedlho Lev Šlosberg zverejnil nové dôkazy, ktoré mal k dispozícii: rozšifrované rozhovory vojakov po odchode z pásma bojov. Po uverejnení týchto materiálov Leva Šlosberga napadli a brutálne zbili.
Dňa 29. augusta vyšlo najavo, že na území Ukrajiny padol výsadkár z Uľjanova Nikolaj Bušin. Informáciu o jeho smrti televízii Dožď oznámila jeho matka. Bušin slúžil v útvare číslo 73 612, ktorý je trvalo dislokovaný v Uľjanovsku, a bol zástupcom veliteľa 4. družstva 4. roty 31. samostatnej gardovej výsadkovej útočnej brigády vzdušných vojsk. Predpokladaný dátum Bušinovej smrti je 26. august 2014. Na sociálnej sieti VKontakte jeho spolubojovníci, ktorí iniciovali finančnú zbierku pre Nikolajových príbuzných, napísali, že padol „pri obrane hraníc našej vlasti“. Treba spomenúť, že krátko pred Bušinovou smrťou boli v ukrajinskom zajatí dvaja výsadkári, slúžiaci v jeho divízii: Ruslan Achmetov a Arsenij Iľmitov.
Novinárom zo servera RBK sa podarilo zhromaždiť ďalšie dôkazy svedectva o zabitých ruských vojakoch na území Ukrajiny. Väčšina padlých slúžila v piatich útvaroch vzdušných výsadkových vojsk, ktoré tvorili pacifikačný zbor Ruskej federácie v celkovom počte 5 000 vojakov.
Tu sú potvrdené údaje o padlých: 31. samostatná gardová výsadková útočná brigáda, dislokovaná v Uľjanovskej oblasti – padli dvaja vojaci z povolania Iľnur Kiľčinbajev z dediny Aľmiasovo a Alexander Belozerov z osady Novaja Majna. Podľa údajov príbuzných odišli na cvičenie do Rostovskej oblasti a padli 25. augusta.
98. gardová výsadková divízia vzdušných vojsk, dislokovaná v Ivanovskej a Kostromskej oblasti – padli vojaci z povolania Sergej Selezňov (pochovaný 2. septembra vo Vladimire) a Andrej Pilipčuk z Kostromskej oblasti. Na správe kostromského cintorína novinárom zo servera RBK porozprávali o pochovaní troch kostromských vojakov, ktorí „padli na Ukrajine“ – 26-ročný Sergej Gerasimov, 32-ročný Alexej Kasjanov a 27-ročný Jevgenij Kamenev padli 24. a 25. augusta a 3. septembra.
76. gardová výsadková útočná divízia, dislokovaná v Pskovskej oblasti. Server RBK okrem Leonida Kičatkina a Alexandra Osipova, o ktorých hovoril Šlosberg, napísal o smrti Antona Korolenka
(Voronež), Dmitrija Ganina (Orenburg), Maxima Mezenceva (Komi). 7. gardová výsadková útočná divízia Novorosijsk – padol Nikolaj Šaraborin z Čity.
106. gardová divízia výsadkových vzdušných vojsk, dislokovaná v Riazanskej oblasti – výsadkár menom Maksutov.
V Donbase utrpeli straty aj motostrelecké brigády: 21. z Orenburskej oblasti, 9. z Nižného Novgorodu 17. a 18. z Čečenska. Miestne médiá písali o tom, že motostrelci Vadim Larionov, Konstantin Kuzmin, Marseľ Araptanov, Vasilij Karavajev, Armen Davojan, Alexander Voronov padli buď „na hraniciach s Ukrajinou“, alebo počas cvičenia v Rostovskej oblasti.
O pohrebe vojaka Vasilija Karavajeva informovali noviny AiF-Prikamie. Priviezli ho 5. septembra do dediny Kuva v Kudymkarskom okrese. Niekoľko dní predtým sa na sociálnej sieti objavil status Nadeždy Otinovej, v ktorom napísala, že jej bratranec, 20-ročný Vasilij Karavajev, bol 21. augusta počas bombardovania v Donecku ranený a po piatich dňoch zomrel v nemocnici v Rostovskej oblasti.
O obetiach medzi ruskými vojakmi v Donbase informovali dvaja členovia Prezidentskej rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv Ella Poľakovová a Sergej Krivenko – podľa ich informácie tam zahynulo viac ako sto vojakov. Boli to ruskí výsadkári, ktorí sa dostali do paľby 13. augusta neďaleko mesta Snežnoje v Doneckej oblasti.
Lev Šlosberg 16. septembra 2014 interpeloval Hlavnú vojenskú prokuratúru RF a pýtal sa na osudy príslušníkov 76. pskovskej divízie výsadkových vzdušných vojsk. Vo svojej interpelácii Šlosberg menuje dvanásť výsadkárov – ich smrť a pochovanie sú presne zdokumentované, no príčiny a okolnosti nie. Sú to príslušníci rôznych jednotiek, náležiacich k 76. pskovskej divízii výsadkových vzdušných vojsk: Alexander Baranov, Dmitrij Ganin, Vasilij Gerasimčuk, Alexej Karpenko, Tleužan Kinibajev, Leonid Kičatkin, Anton Korolenko, Alexander Kulikov, Maxim Mezencev, Alexander Osipov, Ivan Sokol, Sergej Volkov. Hlavná vojenská prokuratúra Šlosbergovi odpovedala, že okolnosti smrti vojakov sú zdokumentované, zahynuli mimo miest stálej dislokácie, orgány vojenskej prokuratúry porušenie zákonov nezistili, rodiny mŕtvych dostávajú sociálnu podporu a ďalšie vyžiadané informácie nemožno poskytnúť, pretože predstavujú štátne tajomstvo.
Dňa 27. januára 2015 poslal oficiálnu interpeláciu generálnemu prokurátorovi RF aj Boris Nemcov. Žiadal preveriť informáciu o smrti ruských vojakov na území Ukrajiny. Presne o mesiac Borisa Nemcova zavraždili a Generálna prokuratúra už nemusela odpovedať na politikovu interpeláciu. Zvukový záznam rozhovoru ruských vojakov, ktorý zverejnil Lev Šlosberg
Hlas 2: Koľko ľudí vlastne padlo, do p..e?
Hlas 1: Takých...
Hlas 2: Ty to nevieš? No koľko? Štyridsať, päťdesiat, sto, do p..e
Hlas 1: Osemdesiat.
Hlas 2: Osemdesiat?
Hlas 1: Uhm... Aj s Čeriošanmi…
Hlas 2: Akože celá rota?
Hlas 1: To aj s Čeriošanmi, s Promežičanmi... všetko dokopy.
Hlas 2: Počul som, do p...e, že stoštyridsať...
Hlas 1: Hej? Možno aj.
Hlas 2: To boli z Pskova.
Hlas 1: Ja neviem, to je spolu s Promežičanmi, Čeriošanmi, všetko dokopy.
Hlas 2: Počkaj, počkaj, do p...i, ako teraz určia, kto je živý a kto mŕtvy?
Hlas 1: Zoznamy. V zozname sme asi desiati ostali nažive.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.