„Volám sa Erasto B. Mpemba a poviem vám o mojom objave, ktorý bol spôsobený nesprávnym používaním chladničky." Týmito slovami sa tanzánijský študent Erasto Mpemba zapísal do vedeckých dejín a vyvolal vedeckú polemiku, ktorá pretrváva dodnes, aj takmer o 60 rokov neskôr!

K módnym trendom našej doby patrí nahovárať si, že sme rozumnejší než všetky predchádzajúce generácie. A keď sa ukáže, že naša doba v skutočnosti nie je chudobnejšia o žiadnu barbarskú poveru predchádzajúcich storočí, ba niekedy sa zdá, že nové povery sa množia a prosperujú, „vysvetlenie“ je po ruke: nič sa nedeje, sú to pozostatky minulosti, ktoré čoskoro zmiznú, alebo im k tomu pomôžeme.

V poslednom čase akoby sa vrece roztrhlo s prihlúplymi vyjadreniami namierenými proti prezidentke Čaputovej. Autormi týchto vyjadrení nie sú len Fico alebo Matovič, ale aj ľudia s relatívne dobrou povesťou. Čo sa to deje?

Hrať Draculu je ako povoliť uzdu vlastnej temnoty a dobrovoľne obcovať so samotným zlom, bez toho aby vás čakal trest alebo odsúdenie. Vyvrcholením je samotné pochopenie našej zraniteľnosti a obmedzení, ktoré za život podstupujeme. Ľudí vždy lákala nesmrteľnosť, predstava nekonečnej mladosti aj za cenu života iných. Som si istý, že keby táto možnosť existovala siahli by po nej mnohí.

Vytváranie chaosu, nekonečné vŕtanie sa v žabomyších sporoch, perverzné napínanie trpezlivosti občanov. Recept tejto koalície na samorozpad? Áno. Ale aj na niečo ešte omnoho horšie.

Podnikanie zodpovedné k životnému prostrediu je jednou z priorít spoločnosti BILLA. Svojich zákazníkov sa snaží viesť k ekologickému životu, preto im poskytuje široký sortiment udržateľných výrobkov. V týchto dňoch BILLA za zvýhodnenú cenu ponúka ryby a papierové produkty privátnych značiek vyrobené s ohľadom na svetové lesy a oceány.

Niečo sa s tou našou prekliatou demokraciou deje. Umiernenosť už nie je politická cnosť, hľadanie kompromisov je podozrivé. Práve v dobe, keď sa politika opäť v rastúcej miere stáva synonymom morálneho bahna, rastie sklon politických vodcov vyjadrovať sa v pojmoch absolútneho dobra a zla a pateticky moralizovať.

V roku 1989 nám komunistickí mocipáni podsúvali, že vystúpením proti ich režimu privádzame späť fašistov. To súdruhom nebránilo spojiť sa s fašistami proti novej demokracii – a ďalej si privlastňovať zásluhy na „boji proti fašizmu“! Fico v „tradícii odboja“ pokračuje. Putin „denacifikuje“. Nakoniec sa nikto nevyhne tomu, aby bol aspoň raz, hoci v najfantastickejších súvislostiach, označený za „fašistu“.

Pred pár rokmi som začala sledovať seriál Príbeh služobníčky. Dnešná Amerika sa v ňom zmení na Republiku Gileád, totalitnú teokraciu, v ktorej ženy stratia práva a tie, ktoré sú plodné, sú pridelené do rodín režimu a musia plodiť deti.

Čo sa deje s psychikou spoločnosti a ľudí v nej, keď sa vláda, pôvodne protikorupčná, zmení na výbušnú zmes sporov a jej časť začne spoluprácu s fašistami? Je to ozaj koniec legitimity tejto koalície? Čo to znamená pre Slovensko? Pod lampou s nami hovoril psychiater Péter Hunčík.