Sklárska bašta v Novohrade, regióne v južnej časti stredného Slovenska, pred niekoľkými rokmi takmer zakapala. Vďaka úspešným príbehom niekoľkých odvážnych podnikateľov však sklárne v Poltári či Katarínskej Hute ďalej stoja na vlastných nohách. A vykročili odtiaľ rovno do sveta.

Presne pred päťdesiatimi rokmi začala tvrdá fáza normalizácie československých pomerov. Masové protesty na prvé výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy boli 21. 8. 1969 tvrdo potlačené Zborom národnej bezpečnosti a Ľudovými milíciami, čo boli ozbrojené jednotky KSČ.

Muža odsúdeného za znásilnenie a uškrtenie 19-ročnej študentky, ktorej telo našli koncom roka 1998, popravili v stredu v americkom štáte Texas smrtiacou injekciou.

Vyšetrovatelia sa snažia spárovať komunikáciu Mariana Kočnera cez Threemu so zaistenými zariadeniami. Polícia zasahovala aj u sestry Moniky Jankovskej.

Marian Kočner písal Alene Zsuzsovej aj o tom, ako údajne manipuluje s verejnou mienkou ohľadom protestov Za slušné Slovensko. Tvrdil, že má dosah na konšpiračný web Hlavné správy a pomáhať mu mal Peter Tóth či minister Martin Glváč.

O tom, že Ďuďov zdravotný stav je vážny, sa hovorilo už dlhšiu dobu. Nikto z jeho blízkych priateľov či fanúšikov si nechcel pripustiť, že tu s nami jedného dňa nebude. Posledný Žákovic Open, domovský festival kapely Hex, sa uskutočnil už bez neho. Krátko na to prehral svoj boj so zákernou chorobou.

Na súde v Pezinku sa minulý týždeň skončilo prvé kolo pojednávania v kauze podozrivých zmeniek. Pavol Rusko a Marian Kočner sú obžalovaní z falšovania zmeniek v hodnote viac ako 69 miliónov eur. Odkiaľ sa zmenky vzali a čo sa za ne malo vyplatiť? A aké majú obžalovaní šance pred súdom?

Tak na verejnosť zas prenikli nejaké „kočneroviny“, čo o stave tejto krajiny veľa hovorí. Praha vystavuje Alberta Giacomettiho a Woodstock 50 definitívne nebude.

Gabriel Sedlmayr, Anton Dreher a Josef Groll. Traja sládkovia, ktorí úplne zmenili pivnú kultúru na celom svete. To oni majú zásluhu na tom, že dnes väčšina z nás pozná pivo ako zlatožltý iskrivý mok s hustou bielou penou.

Jozef Šnirc sa narodil 27. 7. 1934 v Prievidzi. Rané detstvo prežil u svojej starkej v rodinnom dome, kde aj s rodičmi bývali. Prvú silnú spomienku má na prebiehajúcu mobilizáciu zo septembra 1938, keď sa Československo chcelo brániť proti agresivite nacistického Nemecka.