Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Seriál o pive: O troch sládkoch a revolúcii v pive

.vladimír Marko .spoločnosť .história

Gabriel Sedlmayr, Anton Dreher a Josef Groll. Traja sládkovia, ktorí úplne zmenili pivnú kultúru na celom svete. To oni majú zásluhu na tom, že dnes väčšina z nás pozná pivo ako zlatožltý iskrivý mok s hustou bielou penou.

Seriál o pive: O troch sládkoch a revolúcii v pive FINE ART/PROFIMEDIA Plzenská manufaktúra na výrobu sudov, v ktorých v druhej polovici 19. storočia dozrieval aj slávny svetlý ležiak sládka Jozefa Grolla.

svoje revolučné pivá uvarili prvýkrát v krátkom časovom období troch rokov. Dreher vo Viedni v roku 1840, Sedlmayr v Mníchove v roku 1841 a Groll v Plzni v roku 1842. Ich pivá sa navzájom trochu odlišovali, ale jedno mali spoločné. Boli to všetko pivá, ktoré poznáme pod názvom ležiaky. Do času, keď ich prvýkrát uvarili, boli ležiaky okrajovým štýlom piva, ktoré varilo len niekoľko málo pivovarov v Bavorsku. Dvadsať rokov po prvej várke ležiaka uvareného v Plzni už varili tento štýl piva na území Čiech takmer všetky pivovary. A dnes tvorí ležiak 95 % všetkého vyrobeného a vypitého piva.

zvrchu a zospodu

Od momentu, keď sa pivo uvarí a škrob v slade sa rozloží na jednoduché cukry, nemá väčšina pív rada vysoké teploty. Ani pri kvasení, ani pri dozrievaní, ani pri skladovaní a nakoniec ani keď ich pijeme. Aj preto bavorské úrady v roku 1533 prikázali, že pivo sa smie variť len od sviatku svätého Michala do sviatku svätého Juraja, čiže od 29. septembra do 24. apríla.  Po zvyšok roka sa uskladňovalo v prírodných jaskyniach alebo vo vyhĺbených pivniciach, často chladených ľadom nasekaným v zimných mesiacoch. Toto nariadenie platilo až do konca 19. storočia, keď sa začalo zavádzať priemyselné chladenie. 

„Pivo vyrábané spodným kvasením pri nižšej teplote musí po vykvasení určitý čas dozrievať – ležať, je to teda ležiak.“

Pivo tak väčšinu času kvasilo pri teplotách okolo 15° až 20°C. Pri takejto teplote bolo pivo pomerne rýchlo vykvasené a prakticky okamžite bolo vhodné na pitie. Kal s kvasinkami, ktoré takéto pivo kvasili, plával celý čas na povrchu kvapaliny. Bavorskí sládkovia si však už od 16. storočia začali všímať, že keď je v pivovare zima a pivo kvasí pri nižších teplotách, približne pri 10°C a nižších, kal niekedy klesá ku dnu a pivo má úplne inú kvalitu. Zo začiatku sa síce nevyrovná predchádzajúcemu typu, ale keď sa nechá chvíľu uležať, vznikne nápoj s pozoruhodne plnou chuťou. 

A tak sa pivá rozdelili na tie, ktoré kvasia vrchným kvasením (kal zostáva na povrchu) pri vyššej teplote a tie, ktoré kvasia spodným kvasením (kal klesá ku dnu) pri teplote nižšej. Na tie prvé nemá slovenčina vlastný výraz, a preto sa zvykne používať anglický termín ale (s výslovnosťou ejl). Na ten druhý typ už vlastný termín máme. Keďže pivo takto vyrábané musí po vykvasení určitý čas dozrievať – ležať, je to ležiak.

kráľ piva a priemyslený špión Anton

Najstarší z trojice sládkov bol Anton Dreher. Dnes je z nich síce najmenej známy, ale v dobe, v ktorej žil, bol vyzdvihovaný a oceňovaný priemyselník. Určite ním bol, keďže mu počas jeho života prisúdili titul Kráľ piva. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite