O silnejších a slabších psoch
Aplikácia Threema (Seriously Secure Messaging) zrejme v uplynulých dňoch prišla o viacerých používateľov. Po prelomení a zverejnení časti šifrovanej komunikácie medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom či jeho obchodným partnerom Štefanom Ághom, s ktorým robili na papieroch „slinoviny“, je opatrnosť pre všetkých podobných komunikátorov namieste.
„Odtajnená komunikácia iba dokresľuje stav, v akom sa nachádzal celý náš štát. “
To, že si takíto ľudia medzi sebou vymieňali správy o „pojedkách“, Slintošovi, prokurátoroch a sudcoch, Milanoch a Norách či vtáčikoch (sú tam niekde aj ďatle?), a to všetko v súvislosti so zmenkami Pavla Ruska, iba dokresľuje stav, v akom sa nachádzalo ešte donedávna nielen naše súdnictvo, ale aj celý štát.
Marian Kočner si vybudoval širokú sieť spolupracovníkov a služobníkov, ktorých – ako sa ukazuje – učil robiť politiku podľa svojich predstáv. Tá sa zakladala na idei, že silnejší pes má väčšiu moc (onen použitý vulgarizmus citlivo vynecháme) a ten jeho pes musí už raz a navždy prestať byť slabší. Lebo sa neprehryzie tam, kam treba. Keď to zrazu nevyšlo, zvolili iní politici jemnejšiu formu, na ktorú nezabudli: len slabučko hryzkať. Rímsky básnik Titus Maccius Plautus sa mýlil. Jeho slávna veta mala znieť: Homo homini canis est – Človek človeku psom.
Alberto Veľký v Prahe
Švajčiarsky sochár a maliar Alberto Giacometti (1901 – 1966) je jedným z mojich obľúbených umelcov. Jeho sochy – najznámejšie z nich sú azda jeho povojnové vychudnuté a pretiahnuté ľudské telá v pohyboch alebo v pokoji – nútia diváka uvažovať o človeku bez prídavkov. Sú zbavené všetkých prímesí až na kosť a tým poukazujú na základnú ľudskú podstatu: totiž, že tá kostnatá postava, čo stojí pred vami, je iba človek, nič viac k nemu pridať netreba.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.