Tento blog je o dvoch správach, ktoré, predpokladám, nielen mnou otriasli. Kto sme, my novinári? Obvyklá vyhýbavá odpoveď „ako ktorí“ ma tentoraz neuspokojuje.

Na Slovensku čoraz viac rezonuje verejná diskusia o rasizme, ktorá sa nápadne ponáša na debatu o postavení černochov v Amerike. Kde končí „biela vina“, či „systémový rasizmus“ a začína zodpovednosť farebných?

Vysielanie niektorých programov nevhodných pre mládež za bieleho dňa neškodí ani tak mládeži, ako skôr samotným programom.

Je pondelok ráno po voľbách. Napriek očakávaniam tu v Aténach nenastal koniec sveta. Aj dnes vyšlo slnko a noviny. Najvyšší čas do hysterickej (my Gréci by sme povedali, že aj toto je slovo gréckeho pôvodu) debaty vniesť trochu iný pohľad.

Táto koalícia je neporovnateľne lepšia ako Ficova. Menej klame a kradne, ani vo funkciách už nie je toľko hoštaplerov a chrapúňov ako v minulosti. Tento týždeň však väčšina vládnych poslancov nepodporila zrušenie trestnoprávnej imunity, čím sa zaradila do jedného šíku s ľuďmi ako Slota. Kto tu vlastne o morálke káže?

Dostal som tlačovú správu od Európskej komisie. Chodia mi pravidelne a zvyčajne ich hneď zmažem. Keďže mi dnes neprišlo veľa mailov, správu som si otvoril a prečítal aj priloženú prílohu.

Sú tri mesiace pred voľbami a v STV vrcholí boj za lepšie povolebné Slovensko.

Vážení čitatelia, v čísle 7/2010 sme omylom uverejnili .mediár Eleny Akácsovej z minulého týždňa. Za chybu sa ospravedlňujeme a uverejňujeme aktuálny text.

Cuper, Tóthová, Macuška a tutti quanti urobili za Mečiara z pojmu "právny expert" to najhanlivejšie označenie. Za Fica zas nie je výhrou byť "hovorcom ministra". A úplnou hanbou je byť "hovorcom premiéra".