Predstavte si, že dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda, gniavený Gorilou, by sa pred rokom vo volebnom finiši nafúkol a získal nie šesť, ale svojich pätnásť percent. Zázraky sa nedejú na Slovensku. Dejú sa inde, v krízou zmietanom Taliansku.

Václav Klaus bol ako prezident Českej republiky na poslednej návšteve Slovenska. Koľko rokov bol v politike a koľkokrát bol na Slovensku počítal spolu s našim prezidentom Ivanom Gašparovičom na tlačovej konferencií v prezidentskom paláci.

Bez ohľadu na udeľovanie Oscarov, medzi filmovými trhákmi vlaňajšieho roka ako Lincoln, Argo alebo Django by som chcel vyzdvihnúť jednu snímku ako mimoriadne vydarenú. Mojím osobným favoritom je muzikál Bedári.

Žijeme zrýchlenú dobu. Svet pred 20 rokmi a dnešný svet, sú dva odlišné svety. Paradigma sa zmenila. Žiaľ bez toho, aby si to mnohí všimli alebo priznali.

Fleetwood Mac. Jedna z najlepších amerických skupín 70. a 80. rokov oznámila tohtoročný comeback.

Kde v Európe sa už štyridsať rokov bojuje? Kvízová otázka pozná správnu odpoveď. Pripomínam nespravodlivo zabúdaný a poučný príbeh Severného Írska.

Načo to hovoríš druhýkrát?” - takto sformuloval môj vnuk Miško vo veku necelých troch rokov jednu z jeho zásad racionálnej komunkácie. Napriek tomu budem opakovať, čo už viacerí povedali veľakrát, veď slovenská debata o školstve a vzdelaní často odbieha mimo racionality.

Rok 2012 bol rokom, v ktorom sa učitelia a školy pripomenuli verejnosti, a verejnosť si tento učiteľský hlas všimla. To je asi najdôležitejšia správa o školstve za minulý rok. Za pozornosť však toho stojí viac: školské novely, ktoré menia pravidlá prijímania na gymnáziá a stredné školy, ale aj pravidlá hry medzi zriaďovateľmi verejných stredných škôl na jednej strane a cirkevných a súkromných škôl na strane druhej. Dôležité sú aj nové iniciatívy, ktoré sa v školstve dejú, to, že do školstva priamo, ale aj nepriamo vstupujú ľudia z mimoškolských prostredí.

Jeden z bonmotov rešpektovaného a úspešného generálneho manažéra Briana Burka hovorí, že počas posledného prestupového dňa v NHL sa zrodí omnoho viac chýb, ako v ktoromkoľvek inom zo všetkých zvyšných 364 dní v roku.

Túto otázku by milovníci filmu a filmoví profesionáli, ktorí každý rok putovali na juh Francúzska, celé desaťročia považovali za úplne nelogickú. Cannes ako kinematografický Olymp, ako univerzálna kategória vkusu a umenia, jednoducho ukazoval najlepšie filmy a jediným kritériom preto, aby sa tam nejaký film ocitol, bola kvalita. A basta.