Mnohé je inak, než sme sa učili v škole. Rusko je dôležité pre ako tak nádejnú budúcnosť Sýrie, Amerika ľavicovatie, Nemecko je hegemónom Európy a pre Európu je to dobre. Svet sa prudko mení a Slovensko s ním.
Včera sme boli tradičnou krajinou, dnes sme sekulárnejší, než kedy kto čakal. Rozvádzame sa, žijeme spolu bez sobáša, aj veriaci a praktizujúci kresťania. Ľudia, čo chodia v nedeľu do kostola volia viac Smer než KDH. A cirkev stráca autoritu pred vlastnými veriacimi. Pre zvyšok národa už v podstate neexistuje.
Bolo zaujímavé sledovať, ako v tomto zmenenom svete pôsobil uplynulé roky pápež Benedikt XVI.
Reprezentoval niečo, od čoho sa svet vzďaľuje. Svoj príchod na Petrov stolec spojil s odsúdením – ako to sám nazval - diktatúry relativizmu. Ťažko si predstaviť ostrejší konflikt so svetom okolo. S jeho politikou, kultúrou, aj akademickými kruhmi.
A predsa ho svet okolo počúval, predsa čítal jeho knihy, predsa intelektuáli považovali za česť viesť s ním polemiku.
Mocnejúcemu islamskému svetu povedal niečo, čo sa neodhodlal žiadny európsky ani americký politik. Bush veril v demokratizáciu tohto sveta aj za cenu vojen, Obama veril, že stačí prísť do Káhiry a nebyť Bushom. Po Arabskej jari z toho nezostal kameň na kameni.
Benediktove slová z Regensburgu však zostali aktuálne. Možno aktuálnejšie, ako keď ich vyslovil. Pápež pritom nechcel veľa, chcel len jednu praktickú recipročnú vec a aj tú podoprel citátom moslimského vzdelanca.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.