Po páde komunizmu sa uvažovalo, či nastal koniec dejín. Dnes, po 32 rokoch, už vieme, že nenastal. Niečo sa však deje – a môže to byť začiatok ešte hlbšej zmeny, než bol epochálny pád komunizmu.

Miroslav Žbirka zomrel a všetko už povedali moji kolegovia, fanúšikovia, skrátka ľudia, ktorí ho mali radi. A mám pocit, že ho mali radi všetci, aspoň si neviem predstaviť, že by ho niekto neľúbil.

Ako aktuálnu súčasnosť sme zvyknutí chápať čas po roku 1989. Ale ak chceme uvažovať o súčasnom celosvetovom prechode, musíme tento čas rozšíriť.

Je veľmi málo hudobníkov, ktorí by svoju káru ťahali tak dlho ako slovenský spevák Miro Žbirka. Legendárny hudobník odišiel priskoro, no keď sa pozrieme späť, prežil jeden bohatý a inšpiratívny život.

Pôvodne to mal byť fejtón. Napísaný improvizovane. Lenže fejtón sa vymkol spod kontroly. Odmietol sa vtesnať do rozsahu stanoveného redakciou, a tak sa stal najskôr fejtónom na pokračovanie. Keďže však inšpirácia pokračovala (s opakovaným prispením tlačiarňou urgovaných termínov), bola z toho nakoniec kniha.

Doba, v ktorej žijeme, prináša radikálnu nespokojnosť a s ňou návrat snov o únikoch do nejakej „alternatívnej“ reality. V politickej rovine sa to premieta do radikálnych protestov proti „systému“. Sny však vždy zákonite narážajú na zložitosť života a ľudskej povahy, čo môže ústiť do nových ideologických konfliktov so známymi možnými následkami.

Po 2 vlnách vajatania a chaosu bol pred treťou vlnou pripravený, predstavený a aj zavedený semafor.

Jedenásty september 2001 býva niekedy označovaný ako deň, po ktorom už nič nebude tak ako predtým. Ale odpoveď na otázku, ako by svet vyzeral a kde by sme boli, keby nedošlo k známym udalostiam, nie je samozrejmá. Výsledok sa totiž nedá testovať porovnaním. Všetko ostatné sú len fiktívne možné scenáre. Môžeme si však položiť iné otázky, dozaista legitímne. Čo o nás a o našom svete dané udalosti prezradili? Dokázali sme na ne správne reagovať? Zmúdreli sme? Vieme dnes ako ďalej?

Na slovenskom knižnom trhu pribúdajú diela o dejinách, čo je dobre. Horšie je, že nie všetky sú prínosom. Kniha Murices novae alebo Nové ostne. Dialógy o starších slovenských dejinách, ale nielen o nich od Martina Homzu nesie závan nacionalistického naftalínu.

Viete, ako sa hovorí takému týpkovi, čo sa motá okolo muzikantov? Odpoveď: Bubeník. Muzikanti vedia byť krutí a toto je jeden z muzikantských vtipov.