Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej Tomáša Zálešáka: Blažené ostrovy

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Doba, v ktorej žijeme, prináša radikálnu nespokojnosť a s ňou návrat snov o únikoch do nejakej „alternatívnej“ reality. V politickej rovine sa to premieta do radikálnych protestov proti „systému“. Sny však vždy zákonite narážajú na zložitosť života a ľudskej povahy, čo môže ústiť do nových ideologických konfliktov so známymi možnými následkami.

Esej Tomáša Zálešáka: Blažené ostrovy THE PRINT COLLECTOR/GETTY IMAGES Ambrosius Holbein: Ostrov Utópia, kolorovaný drevorez z knihy Thomasa Morea Utópia, vydanie z roku 1518.

dokážeme proti podobným predstavám argumentovať v jasných pojmoch? Existuje „legitímny utopizmus“? A ak áno, dokážeme rozpoznať moment, keď sa z legitímnych špekulácií, projekcií, vízií či hypotéz stávajú zhubne pôsobiace fantázie?

jav hodný pozornosti

Vychádzajme na začiatok z toho, že snenie o dokonalých spoločenstvách zbavených utrpenia, nespravodlivosti, frustrácií a neduhov odnepamäti trápiacich ľudstvo je prirodzené pre človeka, tvora nadaného abstraktným myslením: prejavom jeho úžasných schopností je aj reflektovaná nespokojnosť so sebou a svetom. No tak ako inde, aj tu môže prirodzený prejav skĺznuť do patologických deformácií.

Pohľad na „utópiu“ ako literárny žáner, psychologický a intelektuálny fenomén, môže byť v týchto súvislostiach zdrojom zaujímavých poznatkov a cenných poučení. Jav stojí za pozornosť – už preto, že predstavuje problém, ktorého porozumenie sa dotýka základných otázok ľudskej existencie, našich najsmelších nádejí a najtemnejších obáv.

Zoznam diel a autorov je impozantný. Nejde však vždy len o naplno vyprofilovaný žáner; v mnohých prípadoch ide o motívy či symboly, ktoré sa môžu spájať do rôznych komplexov. Mnohí autori sa pri bádaní o tomto námete zameriavajú, do istej miery oprávnene, na dejiny európskej civilizácie, kde daný žáner kvitol najmä v skoršom novoveku. Bolo by však zaujímavé hľadať prvky príbuzných predstáv napríklad v islamskej, indickej alebo čínskej civilizácii. Podobné prvky či symboliku pri troche snahy nájdeme aj v tradíciách primitívnych predliterárnych kultúr: s dôrazom na zvláštne mutácie, ktoré ich zdedené kultúrne vzorce postihli pri novovekom kontakte s modernou západnou civilizáciou. Bohatstvo spomenutých prvkov a symbolov je v každom prípade nepreberné. Aby sme sa v nich nestratili, sústreďme sa na ich jadro.

dvojzmyselné posolstvo

Meno „utópia“ vytvoril v 17. storočí Thomas More aj ako slovnú hračku – jednu z mnohých, ktorými oplýva žáner existujúci aj bez tohto mena. Ako grécky novotvar znamená utopia miesto, ktoré neexistuje. Pri anglickej výslovnosti ho však možno spätne prepísať ako „eutopia“; ide teda, stručne, o „dobré, neexistujúce miesto“.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite