Asi najznámejší zásah škvrnitého týfu do našej histórie sa datuje do roku 1812. Bol to ten rok, keď sa mohutná, viac ako šesťstotisícová Napoleonova armáda vydala na východ s cieľom dobyť Rusko. Sila, ktorej by sa asi ťažko dalo odolať.

Keď čítate tento článok, už viete, či sa našim mladým futbalistom podarilo postúpiť do semifinále majstrovstiev Európy do 21 rokov. Ak sa tak stalo, jeden z hlavných dôvodov treba hľadať v srdci zostavy nášho tímu.

Zabudnite na Perníkového tatka a iné seriálové idylky. To, čo sa deje na Filipínach, je pravý drogový teror. Ale len časť z neho majú na svedomí mafie. Zvyšok je dielom štátu.

Andrej Babiš díky naprosté dekonstrukci sociální demokracie nejspíš vyhraje volby a možná se stane premiérem. Nebude to poprvé, co oligarcha získá politickou moc v rámci EU.

Jeden rok, dva měsíce a 12 dní potřeboval devětatřicetiletý Emmanuel Macron k tomu, aby dokázal ovládnout Francii a kompletně překreslit mapu páté republiky, založené generálem Charlesem de Gaullem v roce 1958.

Malá kilová kocka nie je len prvá umelá družica Zeme s nápisom „Made in Slovakia”, ale dosnívaný sen jednej generácie nadšencov, ktorá u nás naštartovala kozmický priemysel.

Neviem, načo je dobré vŕtať sa v tragickej udalosti, ktorá sa prihodila pred desiatkami rokov. Ešte som ako-tak ochotný pochopiť, prečo to robí Peter Tóth.

Reportér českého rozhlasu sa po piatich rokoch vrátil z Británie a napísal o tom knihu. Rutinná vec, aké sa dejú úplne bežne. Akurát, že tá kniha úplne bežná nie je.

Sociálne podniky, čo to vlastne je, ako to funguje? Načo nám to treba? Už sme ich tu raz mali a s hanbou sme ich zrušili.

Niet alternatívy – to bol asi najpresvedčivejší argument, prečo mali Spojené štáty zotrvať v „Spoločnom komplexnom akčnom pláne“ o iránskom jadrovom programe. Naozaj?