Štefan Hríb sa pýtal Andreja Kisku, Jána Čarnogurského, Petra Osuského a Radoslava Procházku.

V aktuálnom vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka, 28. októbra, si môžete okrem iného prečítať:

Výsledok českých volieb je unikátny aj v európskom kontexte. Hoci na rozbúrenom juhu EÚ boli v poslednom čase veľmi divoké voľby, česká švejkiáda - so Slovákom a Japoncom v hlavnej a vedľajšej roli – všetko predčila. Tri antisystémové strany obsadia v tamojšej poslaneckej snemovni 47 percent miest.

Patrím ku generácii, ktorá má už dlhšiu časť života vymeranú na samostatnom Slovensku než v Československu. Moja federalistická časť rodiny (a ja s ňou) prežívala na Silvestra 1992 smútok z rozpadu a strach z Mečiara. Ten strach sa ukázal ako predvídavý, so vznikom SR ostane spätý tragický otec zakladateľ. Ale smútok za spoločným štátom už necítim.

Narodil som sa a (stále ešte) väčšinu života som prežil v Československu. Niet preto divu, že voči tejto mýtickej krajine stále pociťujem hlboké citové väzby.

Štefan Hríb sa pýtal Andreja Kisku, Jána Čarnogurského, Petra Osuského a Radoslava Procházku.

Česko-britský dramatik, spisovateľ a publicista Benjamin Kuras sa v pozoruhodnej knihe Nebýt Golema (Rabbi Löw, židovství a češství) snaží pomenovať nábožensko-kultúrne základy židovských úspechov. Navyše ukazuje, čím židovské myslenie môže obohatiť aj nás.

Nadácia Polis pripravila debatu o Jánovi Husovi. Hosťami boli Jana Šilerová, olomoucká emeritná biskupka Cirkvi československej husitskej Juraj Jordán Dovala, brniansky biskup Cirkvi československej husitskej, Juraj Bohyník, katolícky kňaz

Od pádu mečiarizmu prešlo neuveriteľných pätnásť rokov. Bolo to 30. októbra 1998, keď sa Vladimír Mečiar konečne nadobro porúčal z úradu vlády. Tí, čo si na ten čas ešte pamätajú, môžu si koncom októbra pietne zaspomínať.

Definitívne výsledky českých parlamentných volieb sa dozvieme už tento víkend. Ak sa potvrdia dlhodobé trendy prieskumov verejnej mienky, tak v českej politike nastane zaujímavý jav.