Milá moja sociálna bublina, často sa na stretnutiach organizátorov bavíme o tom, či má zmysel robiť diskusie v kaviarňach, kde spolu všetci aj tak súhlasime.
Ohovárame kolegov, manipuláciu ľudí maskujeme manažérskymi technikami, klamanie zákazníkov marketingom a neplnenie sľubov pracovným vyťažením. Vo firmách nám chýba slušnosť.
Všimli ste si, že ľudia, ktorí prešli pádmi a krízami, sú životaschopnejší ako tí, ktorí žiadne krízy riešiť nemuseli? Platí to aj pre spoločenstvá a firmy.
Odštartoval som za bezvetria. Zakrúžil som nad Vrbovom, kým som sa prihlásil na veži popradského letiska, a vyrazil na západ. Nad Matejovcami ma zaskočili čudné turbulencie, tak som klesal temer nad zem. Z ničoho nič sa rozfúkalo a raz-dva som bol nad Svitom.
O ľuďoch bez cieľa sa hovorí ako o tých, ktorí nevedia riadiť svoj život. Ja som si myslel, že ľudský život sa riadi ako projekt, ktorý má ciele a aktivity na ich dosiahnutie. Už si to nemyslím.
Zdalo by sa, že už bolo povedané všetko. A neraz. Že voláme po slušnosti v politike, po slušnom a spravodlivom Slovensku, po dobrom živote pre nás všetkých. Smrť Jána a Martiny nás prebudila.
Bývalý viceguvernér českej národnej banky Mojmír Hampl mi raz povedal, že dobré časy generujú v politike priemer a až zlé pritiahnu kvalitu. Neviem, ale dnešok mu dáva za pravdu.
