Z tejto rubriky by iste nemal byť Vatican Watch, no z času na čas z Vatikánu vyjdú posolstvá, ku ktorým sa treba vyjadriť. Prvou udalosťou tohto typu je to, čo niektorí označujú ako vysťahovanie svätého Petra z Vatikánu. Druhou je návšteva Vladimíra Putina u pápeža Františka.

Počas modlitby Otčenáš zatkla pred niekoľkými týždňami americká polícia v centre Washingtonu D. C. sedemdesiat rehoľníčok, rehoľníkov, kňazov a farníkov – za nenásilný akt občianskej neposlušnosti.

Prvý krok človeka na Mesiaci zmenil svet. K akým ďalším objavom otvoril cestu? Čo je tmavá energia, čo vidíme v čiernej diere a prečo nerozumieme kvantovej fyzike? Odpovedajú astronóm J. Grygar a astrofyzik N. Werner.

Už na to zabúdame a patrí sa to pripomenúť. Pred dvadsiatimi rokmi, keď v Poľsku v tomto čase mali premiéra zo Solidarity a v Maďarsku zrušili socializmus v názve štátu a dokonca v bývalom východnom Nemecku sa niečo dialo, u nás v Česku sa nedialo nič. Alebo takmer nič.

Amália Babitz sa narodila roku 1909 v Deutsch Proben, teda dnešnom Nitrianskom Pravne. V tom čase bola dedina z 80 percent nemecká. Amália bola veľmi atraktívne dievča a napriek tomu, že bol o ňu medzi miestnymi mladíkmi značný záujem, zaľúbila sa do slovenského učiteľa z Prievidze Antona Horského a v roku 1934 sa zobrali. Mladomanžel učil na škole a okrem toho vyučoval hru na husliach. Tri roky po svadbe sa im narodilo dievčatko, neskôr chlapček. Manželia bývali v Prievidzi, ale Amália udržiavala úzky kontakt s milovaným Pravnom. Vyzeralo to, že ich šťastiu nič nestojí v ceste. Nad Európou sa však už sťahovali mraky.

Čau, Emil, prepáč, že Ťa zdravím takto moderne, ale tento pozdrav sa už ujal aj u nás v starobinci. Už nikto nezdraví ahoj, nazdar, alebo servus. Každý zdraví čau. Aspoň takto sa omladzujeme, keď ináč to už nejde. Každý utorok máme povinnú lekársku prehliadku, ktorá pozostáva z toho, že lekárka sa nás opýta, či sa cítime dobre.

Podkrovná izba u Minárikovcov, jednou stranou obrátená do ulice, druhou do svahu, končiaceho sa Dunajom, má svoje fluidum.

Aké novinové články si ľudia najčastejšie navzájom posielajú e-mailom? Ak si myslíte, rovnako, ako si to myslia mnohí odborníci na to, čo noviny predáva, že vedú témy ako sex, klebety, násilie a strach, tak ste na omyle.

Neboli sme varovaní. Skaza je bližšie, ako sme si mysleli. Prišiel čas na Lásku, Česť a Ľudstvo. Koniec je len začiatok... už čoskoro vo vašich kinách. Obavy sú namieste, filmové klišé je fenomén...

V stredu 1. marca 2006, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, rozpustil Najvyšší súd po prvý a jediný raz v novodobej histórii Slovenska politickú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Subjekt, ktorý si vytvorilo občianske združenie Slovenská pospolitosť, dodnes verejnosti známe najmä pre svoje tmavomodré uniformy pripomínajúce tie gardistické a fakľové sprievody v slovenských mestách, je fakticky odstavený od možnosti kandidovať. Absolútne precedentným rozhodnutím, ktoré bolo postavené z veľkej časti na interpretácii jej takzvaného Ľudového programu, súd dáva krajnej pravici jeden z najťažších úderov za ostatných 15 rokov, počas ktorých slovenská demokracia zvádza boj s politickým extrémizmom. Jej vtedajší „vodca“ Marián Kotleba vyhlasuje, že i v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista, podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu, možnosť obhájiť sa na poriadnom súde. Pospolitosť podľa neho nie. A tajomne dodáva, že členovia hnutia sa volieb zúčastnia, pravdepodobne na kandidátke inej, už existujúcej politickej strany. O krátky čas sa ukáže, že chrbát, po ktorom sa chcú lídri Pospolitosti vyštverať až do parlamentu, im nastaví Slovenská ľudová strana. Niekde tu sa začínajú rodiť argumenty pre najnovší výstrelok štátnej protiextrémistickej politiky, návrhu Generálnej prokuratúry na rozpustenie tejto partaje. Návrhu, ktorý paradoxne neprišiel v roku 2006 či 2007, i keď sa o tom vtedy šuškalo. Generálna prokuratúra navrhuje SĽS rozpustiť dnes. Je jeseň 2009, pomaly eskaluje napätie spôsobené neriešením rómskeho problému a slovenská krajná pravica začína rozpoznávať, že takzvané protesty proti cigánskemu teroru sú skvelou príležitosťou na vlastné spropagovanie sa v očiach verejnosti a získanie bodov pred blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami. Stovky jej prívržencov obchádzajú rómske osady a miestni obyvatelia, unavení neschopnosťou všetkých minulých vlád, ktoré často zúfalú situáciu v okolí osád ignorovali, im nadšene tlieskajú. Taktika pravicových radikálov a extrémistov sa za uplynulé tri roky výrazne zmenila. A Slovenská ľudová strana v nej už dávno nehrá významnejšiu úlohu.