Ešte pred pár dekádami by si sotva niekto vedel predstaviť, že v lete 2016 bude Francúzsko riešiť „príliš zahalené“ ženy na svojich plážach. Prebieha nevídaný posun v mravoch.

Báťuška je rozšafný. Všetci ruskí olympijskí medailisti z Ria dostanú okrem peňazí aj autá BMW – odstupňované podľa veľkosti a medaily.

Uhorková sezóna je zabijak médií i publicistov. Myslím, že exkluzívny rozhovor Štefana Hríba s Borisom Zalom (.týždeň 30/2016) má na svedomí práve ona. (A tým pádom aj tento text.)

v spolupráci s vydavateľstvom Absynt prinášame úryvok z knihy Noční pútnici. Kniha zachytáva životy unesených ugandských detí, z ktorých tamojší partizáni stvorili neľútostných vrahov.

Francúzi mali svoju Maginotovu obrannú líniu, my máme našu Petržalskú. Vďaka nadšencom sa vysekáva z krovín a sľubuje pravý zážitok.

Západná civilizácia sa momentálne nachádza pod tlakom nepriateľov. Byzantská ríša poskytuje historický príklad, ako vďaka strategickému mysleniu prežiť v nevyspytateľnom medzinárodnom prostredí aj s obmedzenými zdrojmi.

Táto konštanta znie: „Jakmile ďábel, (který dnes mluví ústy establišmentu ) řekne – změňte si název a budete moci hrát dál to, co hrajete, je třeba říci – ne, nebudeme tedy hrát.“

Európu obchádza strach. Kedy dôjde na ďalší atentát? Kde zas udrie terorizmus? Ako sa chrániť pred páchateľmi bez zábran, ktorí seba a ak sa dá, aj čo najviac iných vyhodia do povetria? Kto ešte komu dôveruje?

Už cestou do Ľvova si to cestovateľ musí všimnúť. Takmer v každej dedine, dokonca aj v zapadnutých karpatských vieskach, vidno nové alebo vynovené kostoly.

Hoci si žijeme lepšie ako naši predkovia, nadávame na súčasný stav. Prečo je to tak? Ako vyliečiť patológie v našej spoločnosti?