donedávna slúžili ako romantické kulisy trampom. To som bol aj ja a plejáda mojich petržalských spolužiakov. Po škole sme sadli na bicykle a uháňali k Dunaju. Na jeho brehu, pri malej zátoke, trčal zo zeme zvláštny oceľový zvon. Dovnútra sa po hrubom betóne liezlo ťažko. Páchlo to tam stuchlinou, všade odpadky a vlhkosť. Lepšie nevedieť, kto všetko v tom bunkri spal a čo tam robil. Dnes ten bunker, pýchu prvej Československej republiky, poznám pod pravým menom. B-S-15 „Ostrov.“ Tento upadá, na iné sa v posledných rokoch usmialo šťastie.
V Petržalke bolo pôvodne 25 ťažkých aj ľahších pevnostných objektov. Od mosta Lafranconi po Dunajské nábrežie oproti Slovnaftu tvorili jedinú bojaschopnú líniu proti nemeckým a maďarským dobyvačným zámerom. Stihli ju dostavať v rokoch 1933 až 1938. Podobné bunkre sú v českých Sudetách, u nás na Záhorí a na južnej hranici s Maďarskom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.