Pôsobí nenápadne, ba až skromne. Nič nápadného a frivolného. Je to evidentné: vie, čo všetko znamená, čo má za sebou, kde má korene, nepotrebuje sa predvádzať. Čaká, kedy si ho dáte do úst a zabudnete na všetkých jeho potomkov. Chačapuri.

Človek sa prechádza jesenným trhom a tej vôni sa nedá vyhnúť. A keby len vôni. Okolo miesta, z ktorého vychádza, sa rozlieha pobavená vrava rozjarených ľudí užívajúcich si babie leto. V rukách držia starodávne ľudové prosecco vinobrania – krásny okrový burčiak.

Človek by si myslel, že sa pozerá na ostružiny, no čosi ho mýli. Tie čierne bublinkové potvory, čo vedia v ústach spustiť hotový ohňostroj, nerastú na kríčku, ale na poriadne košatom strome. Hompáľajú sa z vetvičiek a lákajú. Moruše.

Pod nohami prašná červená cesta, pred ňou starobylý chrám, o ktorom šesťsto rokov nikto nevedel, lebo bol ukrytý hlboko v džungli. Po bokoch cestu k Angkoru lemujú dve obrovské nádrže plné ružových lotosových kvetov. Sú symbolom aj pochúťkou.

Jeden z najznámejších slovenských psychiatrov hovorí o tom, čo môže viesť človeka k spáchaniu samovraždy, aké príznaky sa u takéhoto človeka dajú rozpoznať a aj o tom, že ak sa človek rozhodne spáchať samovraždu, tak sa tomu dá zabrániť len veľmi ťažko.

Všade naokolo hutné, ostré vône a prívetivé úsmevy. Na ťažkých bordových a tmavozelených obrusoch medené misy plné divotvorných omáčok, popri nich veľké kopy basmati ryže a chlebových placiek. V každej druhej z tých indických delikates sa kúpu malé utešené kocky. Panír.

Sedíme na pive a vieme úplne presne, kedy sa to začína. Otvoríme menu, zavadíme očami o tie dve slová a už sa to nedá zastaviť: márne sa snažíme pokračovať ďalej, tlačíme svoj pohľad k ďalším položkám, aj tak si objednáme bravčové rebrá.

V diskusii o premenovaní Ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne chýba dôležitý rozmer – pohľad obetí slovákštátu. Ako by vnímali zavraždení Židia a Rómovia váhanie starostu a väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva? A aká je zodpovednosť tých, ktorí dosiaľ konali pomaly či nekonali vôbec?

Nechýbajú pri žiadnych sviatkoch, tobôž nie pri tých vianočných. Spomedzi zákuskov nevyhrávajú súťaže krásy, no pokiaľ ide o výskyt, nemajú v našich končinách konkurenciu. Sú všade. A nie je to len tým, že sa pripravujú veľmi ľahko. Grilážové rezy.

Jeden z najvzácnejších prachov na svete. Ľudia sa po ňom idú zblázniť. Miešajú ho do mlieka, posýpajú ním tie najvzácnejšie dezerty, dochucujú ním alkoholy a farbia cestá, ale najmä vyrábajú z neho najobľúbenejšiu cukrovinku na svete. Kakao.