Jedna večera a toľko malieb, obrazov, filmov a citácií. Samozrejme, napriek gastronomickému názvu na dielach pútajú pozornosť predovšetkým jeho protagonisti. Nikoho až tak veľmi nezaujíma, čo to tí trinásti chlapi pri stole okrem chleba a vína vlastne jedia.

Spomíname si na Petra Pišťanka. Raz ako na človeka, raz ako na spisovateľa. Ten rozdiel medzi človekom a jeho dielom je, zdá sa, priepastný. Tí, čo sa s Pišťankom dobre poznali, spomínajú naňho ako na komplikovaného človeka a hoci vzápätí dodávajú, že jeho knihy sú úžasné, ich spomienky majú iný nádych než tie čitateľské. Dozvedám sa, že Pišťanek sa v poslednom čase radikalizoval, že bol mizantrop, rasista atď. Pri blízkom človeku by ma to vážne škrelo, ale tu mi je to jedno. Dokonca sa pobavene usmievam.

Pobaltské štáty žijú v nervozite. Ruský útok na Ukrajinu mnohým analytikom vnukol myšlienku, či sa tri maličké bývalé sovietske republiky na okraji Európskej únie a NATO náhodou nestanú ďalším cieľom Kremľa.

Pred desiatimi dňami uniesli v Líbyi ozbrojenci hlásiaci sa k Islamskému štátu prvého Čecha. Vyučený kuchár Pavel H. (50) pracoval pre rakúsku firmu, ktorá zabezpečuje servis – varenie, ubytovanie, pranie – pre ťažiarov na líbyjských ropných poliach. Zdá sa, že náš človek je stále nažive.

Už dávno nefajčím, pijem príležitostne, z facebooku som ušla, ale závislosť sa krčí v žilách ako skrytý zápal a zrazu po vás chňapne. Odkedy mám ten múdry telefón, hltám všetky správy, aj tie, ktoré mi na nič nie sú, len čo syn zaspí, vytiahnem ho z vrecka a čítam a čítam. Nie je to skutočné čítanie. Nenasýti. Je to ako žrať čipsy. Obsedantná činnosť. Svokra zas fičí na bulvári a televízore. Citlivá, starosvetská osoba. Už vo dverách nám oznamuje, s tou zvláštnou iskrou v oku: „Dávali reportáž z detskej chirurgie, mali tam na polici vyoperované predmety, najnebezpečnejšie sú sponky, čo sa deťom v brušku otvárajú!“

Od roku 1991 pôsobí v nadnárodnej IT spoločnosti, ktorá už má na Slovensku vyše 1 100 zamestnancov. Firma je úspešná aj napriek tomu, že sa neuchádza o štátne zákazky. Generálny riaditeľ spoločnosti Accenture Peter Škodný.

Týždeň čo týždeň sa dá do .týždňa písať o témach, ktoré lomcujú slovenskou spoločnosťou alebo svetovým dianím. Alebo mnou samým. Aj v týchto dňoch by sa dalo niečo poznamenať o tom, že slepý pes komondor maďarského politika Baloga určite dobehne aj slovenského politika Jánoša. Ani rozoberanie témy antimobilov by nebolo na zahodenie. Lebo ak sú dnes novinkou a znamením odporu proti mainstreamu, tak zanedlho budú antimobilmi v ich najpravejšom význame slova, lebo všetci túžia byť in. Za zmienku by určite stálo aj rozhodnutie súdu o manželoch Hrotákovcoch, ktorí svojho času chodili na stretnutia do klubu bezdomovcov HĽA ČLOVEK v bratislavskom kláštore. Lenže si hovorím, že by to už konečne chcelo nejakú emocionálne odľahčenú tému, aby v tom pravidelne nezostával Pišta Vandal sám.

“Můžeme o tom diskutovat, můžeme o tom vést spory, můžeme s tím i nesouhlasit, ale to je všechno, co se proti tomu dá dělat,” povedal český klasik Jára Cimrman. Tu je môj Top 10 za rok 2012, ktoré vyšli v zahraničí. Aký je váš?

Dnes, vo štvrtok 22. 11. si Američania pripomínajú Deň vďakyvzdania. Od roku 1941 je to v USA štátny sviatok. Založili ho po príchode do Nového sveta tzv. Pilgrim Fathers, Pútnici. Prinášame preklad textu, ktorý od roku 1961 vychádza každoročne na Deň vďakyvzdania ako úvodník v americkom denníku Wall Street Journal.

Nejako veľa čudných správ prichádza v posledných dňoch. Slabšie povahy môžu ľahko podľahnúť depresii, keď sa k zlým správam pridá aj jesenná hmla. Štrajkovať chcú učitelia, opäť sa pripomínajú so svojimi nárokmi nespokojní lekári, odchádzajú slušní investori a súdna moc reprezentovaná trojicou Harabin-Trnka-Macejková čoraz viac stráca nielen súdnosť, ale aj príčetnosť. Ale netreba vidieť všetko čierno.