A tak pekne sa ten deň začal. Cestou na štadión sme stretli skupinu Slovákov v českých dresoch, skandujúcich "Slovenskóó, Slovenskóó, heja, heja, Československo".

V metropole východu krajiny slávili. Deň mesta Košice iskril bohatými kultúrnymi i spoločenskými podujatiami. Dominovalo vyznamenávanie Cenou mesta Košice, udelenou sedemnásty raz jednotlivcom a kolektívom, ktorí sa nejakým spôsobom zapísali do histórie mesta.

Posledný zápas Slovenska na týchto majstrovstvách (proti Dánsku) priniesol konečne našu jasnú prevahu, pekné akcie, góly (hoci nie z tých pekných akcií) a presvedčivé víťazstvo. A priniesol ešte niečo oveľa dôležitejšie a krajšie.

Severské štvrťfinálové derby má pre nás emocionálny náboj, ktorý celkom výstižne opísal Majakovskij veršom "pasy Dánov a rôznych iných Švédov".

Jsou zlaté letní dny, čas velkých prázdnin, roční období, kdy se má čas zastavit, doba k malátnému odpočinku i kdyby neuhodily vedřiny, vedra tropická, jak říkají ti, kteří v tropech nikdy nebyli, a ta, od jistého stupně Celsia od myšlení odvracejí. Proto to také v Africe daleko nedotáhli.

Servus Emil, nemám čo robiť, tak čítam dennú tlač. A spomínam, ako sme kedysi mali desaťminútovky, vždy ráno, keď sme prišli do roboty, jeden z nás, striedali sme sa, mal na starosti prehľad tlače a bola to veľká sranda, lebo vychádzali tri denníky a vo všetkých bolo to isté a Matušinec mal k tomu vždy komentáre, keď sa napríklad objavila správa, že v Moskve napadol sneh, takže Moskovčania si obliekli kožuchy, Matušinec nahlas zamrmlal, že táto informácia má pre neho cenu zlata.

Pred dvoma dňami som zachytila v správach, že mestská časť Petržalka pripravuje rekonštrukciu Sadu Janka Kráľa. V rámci nej majú byť vymenené povrchy chodníkov, lavičky a koše.

Nefungujúci systém, apatické sestričky, mizantropickí lekári. Už sa o tom popísalo veľa, ale keď sa to človeka dotkne osobne a ešte k tomu na Vianoce, zostávajú iba lamentácie...

Medzi vianočné absurdity patrí návšteva kamaráta vo väznici, v tomto prípade v Hrnčiarovciach nad Parnou (dúfam, že som si ten názov zapamätal dobre). „Prajem pekné sviatky,“ zaželal som na Štefana o pol deviatej uniformovanému mužovi pri vchode. „Aj vám,“ usmial sa. A keď skontroloval moje meno na zozname dnes pozvaných hostí, pustil ma dnu. Milo ma prekvapil aj fakt, že o tri hodiny ma pustil aj von.

Pýta sa ma môj syn pri štedrovečernom stole, či som ako decko tiež jedávala vianočné oblátky. Po krátkej úvahe odhadnem, že áno, ale trochu iné. „Na tých kupovaných nebol kríž, vieš?“ pokúšam sa vysvetliť rozdiel.