Slovenskí umelci žijú v stave pubertálneho vzdoru: sú nahnevaní, hovoria o nezávislosti, ale bez vreckového od štátu si svoj život nevedia predstaviť.

Nech nám to Dáni s Lotyšmi odpustia, ale ich zápas bol prvý, z ktorého sme nevideli ani minútu (a pritom sa to ukázal byť dôležitý zápas, vďaka ktorému budeme hrať s Dánmi, ktorí nám síce vedia niekedy dať aj šesť gólov za jednu tretinu, ale aj tak by to mal byť príjemnejší súper, ako Lotyši).

Pri príchode na štadión stretávame Paľa Gašpara, ktorý zápas Rusov so Slovincami nekomentuje, takže si užíva chvíľu voľna. Bavíme sa o tom, že v novej hale prakticky nie sú zlé miesta a spoločne konštatujeme, že raz za čas si treba pozrieť hokej hneď spoza plexiskla - až tam človek precíti, čo sú to za rany, keď sa hráči zrazia pri mantineli.

Sťažnosti hráčov na kvalitu ľadu v bratislavskej hale sem tam pokračujú (hoci taký Havlát ľad pochválil). Ľudia, ktorí majú ľad na starosti, však robia všetko, čo sa dá. Trávia na štadióne takmer všetok čas, dávajú do toho celú svoju energiu, neustále niečo merajú a vylepšujú. Pritom nemajú zaplatené nijaké nadčasy, a ich plat je smiešny. Pes je niekde zakopaný, ale u ľadárov to nebude.

Na siedmy deň sme, tak ako sa má, oddychovali. Na ôsmy deň sme opäť v hale, celkom pohltení zápasom Nemcov s Fínmi. Naše prehry majú aj kladné stránky.

Internetom sa šíri jeden z tých vtipných obrázkov s názvom Ako vidia Slováci Európu. Nachádza sa na ňom mapa starého kontinentu, no namiesto názvov krajín je každý národ označený nejakým stereotypom. Na mieste, kde sa rozkladá Švédsko, svieti veľký nápis „IKEA“.

Predstavte si, že po vyše deväťhodinovom lete vám nedovolia opustiť lietadlo. Nohy máte stŕpnuté, príbuzní čakajú v letiskovej hale, ale úradník z imigračného vám oznámi, že do krajiny, kde ste sa narodili, nemôžete vstúpiť. Musíte ostať sedieť na svojom sedadle, unavený a frustrovaný, kým služba uprace lietadlo pred ďalším letom. A celý ten čas sa neprestanete pýtať sám seba: Ako sa mi niečo také môže stať v mojej krajine?

Dva týždne v Reykjavíku. Iceland Airwaves. Hudba. Vietor. Ľudia. Polárna žiara. Hamburgre. Island.

Ten príjemne dvojzmyselný názov vymyslel Branuško Jobus: v lete je Pohoda vonku, teraz v zime sa presťahovala do vnútra. Teda pod strechu a do nás.

Ocitol som sa raz na ostrove Jersey, áno v tom daňovom raji v Lamanšskom prielive, nevediac, či tam budem dva mesiace alebo štvrť roku, alebo ako dlho.