Slovensko má v pandémii C-19 nelichotivé postavenie. Patríme medzi krajiny s najnižším percentom zaočkovania populácie. Lámeme rekordy v počte infikovaných na stotisíc obyvateľov, denne umierajú desiatky ľudí a nemocnice sa prudko plnia.

Obeťami pandémie sú podľa predsedu vlády Eduarda Hegera primárne voliči súčasnej opozície.

V nadväznosti na aktuálnu pandemickú situáciu a nariadenia vlády SR sa prehliadka Týždeň slovenského filmu presúva do online priestoru. Uskutoční sa v redukovanej podobe, jej program bude tvoriť výber desiatich filmov, odborné panely, diskusia o vplyve pandémie na audiovíziu aj online Filmový kabinet deťom.

Ako reaguje riaditeľ najväčšej slovenskej nocľahárne pre ľudí bez domova so sídlom v Bratislave „pri letisku“ na kritiku bývalého pracovníka magistrátu zodpovedného za riešenie bezdomovectva? Prečo každý nový primátor hodí stratégiu svojho predchodcu do koša? Akú praktickú pomoc Bratislavčanov by nocľaháreň v zime najviac potrebovala?

O klimatickej zmene a jej riešení sa skôr kričí, ako hovorí. Je pritom len málo tém, ktoré si vyžadujú chladný rozum, presné dáta a pokoru pred svetom, prírodou a naším miestom v nej.

Vstúpili sme do ďalšieho lockdownu, ktorý má zvrátiť počty hospitalizovaných. Len to nie je lockdown a nezvráti počty ničoho. Ale pozor – pandémiu nakoniec prekonáme, dokonca aj s touto vládou a so zmutovaným omikronom.

Pôvodne to mal byť fejtón. Napísaný improvizovane. Lenže fejtón sa vymkol spod kontroly. Odmietol sa vtesnať do rozsahu stanoveného redakciou, a tak sa stal najskôr fejtónom na pokračovanie. Keďže však inšpirácia pokračovala (s opakovaným prispením tlačiarňou urgovaných termínov), bola z toho nakoniec kniha.

O rovnosti se napsalo mnoho chytrého, takže se člověk bojí se tématu dotknout. Nezbývá mi však než do něj kousnout, protože oslabování ideálu rovnosti je posledních letech jednou z příčin všeobecného pocitu, že demokracie je v našem světě v ohrožení.

V začiatkoch pandémie bolo viac zľaknutia z vírusu, paradoxne však aj viac optimizmu. Prevládal pocit, že nejaký čas vydržíme žiť radikálne inak, pretože sa bojíme smrti, ale potom príde nejaké zázračné riešenie a bude po všetkom.

Naša vláda svojou váhavosťou, nejednotnosťou a občas správaním, ktoré hraničí s podvádzaním občanov, úplne likviduje aj posledné zvyšky svojej autority.