Maďarský nacionalizmus je zvláštny fenomén. Upozornil na to už Milan Hodža, ktorý kedysi v svojej slávnej knihe Federácia v strednej Európe napísal, že maďarský nacionalizmus je v Strednej Európe výnimočný.

Skvelé roky sú preč a tú našu strednú Európu čakajú horšie časy. Napríklad je dosť možné, že už v tomto roku sa ukáže, že peniaze z Bruselu, na ktoré sme si v priebehu minulých rokov zvykli, a tak nejako ich zahrnuli do svojich štátnych rozpočtov, čoskoro nebudú, alebo ich bude omnoho menej. Väčšina krajín západnej Európy, ktoré dávali do spoločného únijného rozpočtu výrazne viac peňazí, než koľko z neho dostávali, majú a budú mať problémy samy so sebou. A ich ochota dávať niečo na chudobný a až na výnimky omnoho menej zadlžený Východ bude výrazne menšia, ako bola.

Robert Fico sa po volebnom triumfe správa ako veľkorysý monarcha, ktorý s láskou oblapil svoju krajinu. Opozícia aj novinári sú zneistení, tomuto pragmatickému populistovi si už navykli právom nedôverovať. Nie je to len divadielko?

Ďalšia krajina pred krachom, potláčanie slobody médií, strata nezávislosti centrálnej banky a justície, pracovné tábory pre nezamestnaných. Svetové agentúry a médiá doslova chrlia nie príliš lichotivé správy o maďarskej „tretej revolúcii“ v réžii premiéra Viktora Orbána. Čo sa to tam deje?

Robievam tak raz do mesiaca programy v rádiu. Nie také tie svoje fejtóny, tie tým nemyslím, ale skutočné programy. Polhodinový blok, kde si musíte vymyslieť tému, napísať scenár, zohnať hostí a v mojom prípade dokonca, pretože som si to vymyslel, zohnať muziku.

Ak ste na to dosť starý, pamätáte si, prečo ste boli na uliciach pred 22 rokmi? Vyšli ste do ulíc kvôli solidarite a slobode.

Cestou do kultúrneho centra Harpa fúkal v Reykjavíku prudký vietor, mrazivý dážď pichal do tváre, more hučalo. Ale v sále znel píšťalový organ a hoci bola preplnená, bolo v nej pokojne a ticho.