Na začiatku deväťdesiatych rokov názov strany, vyjadrený v skratke FIDESZ (Zväz mladých demokratov), ešte zodpovedal svojmu obsahu. V Orbánovej strane boli naozaj zväčša mladí demokrati a vyznávali liberálne hodnoty. No postupne sa strana menila – najprv na kultúrno konzervatívnu a potom ekonomicky na čoraz ľavicovejšiu a populistickejšiu stranu s autoritatívnym vodcom na čele. Posledné štyri roky vlády Viktora Orbána boli dovŕšením tohto procesu.
Otázkou je, či bol takýto vývoj nevyhnutný, a teda či sa dá počiatočné krátke koketovanie s liberalizmom a kapitalizmom chápať iba ako krátke vybočenie z normálu. Tomu nasvedčuje až prekvapivo silná personálna kontinuita s komunistickým režimom.
.personálna kontinuita
Veľká časť ľudí, ktorými sa Orbán v posledných rokoch obklopuje, nemusela ani prejsť dlhú cestu od liberalizmu ku krajnej ľavici, lebo už aj predtým boli v komunistickej strane. Ide teda len o návrat k osvedčeným myšlienkam a metódam. V druhej Orbánovej vláde bolo až päť členov, ktorí predtým boli v štátostrane: štyria štátni tajomníci a ekonomická pravá ruka premiéra, najprv minister národného hospodárstva a neskôr guvernér národnej banky György Matolcsy. Iní Orbánovi spolupracovníci síce neboli v strane, ale zastávali vysoké funkcie v Kádárovom režime. Ako bývalý prezident Pál Schmitt (odstúpil pre plagiátorskú aféru), ktorý bol šéfom olympijského výboru, podpredsedom telovýchovného a športového úradu, a tým aj zástupcom ministra. Alebo predseda parlamentu László Kövér, bývalý pracovník Spoločenskovedného ústavu, ktorý patril pod ústredný výbor strany. Tí mladší sa stihli etablovať len ako tajomníci v Komunistickom mládežníckom zväze, napríklad europoslanec Deutsch, minister hospodárstva Varga alebo sám Viktor Orbán.
A stranícku knižku malo veľa ľudí na vysokých funkciách, často členovia prvej Orbánovej vlády. Jednoducho, príliš dlhý zoznam na to, aby sme mohli označovať maďarskú vládu za pravicovú. Alebo inak povedané: viete si v roku 2010 predstaviť v ostatných krajinách V4 pravicovú vládu, v ktorej sedí až päť ministrov bývalých členov komunistickej strany?
A ešte aktuálna čerešnička na torte: iba pár dní pred aprílovými voľbami webnoviny ÉszakOnline identifikovali len v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe (na severovýchode Maďarska) štyroch poslancov Fideszu, ktorí predtým boli v štátostrane. Vo svojom životopise to, samozrejme, nikto z nich neuvádzal. Menší škandál sa začal, keď denník Népszabadság napísal, že jeden z nich – ten, ktorý sa vehementne púšťal do socialistov v parlamente – bol v komunistickej strane od roku 1983. Nebolo by od veci zistiť, koľko podobných ľudí bolo alebo ešte stále je v poslaneckej skupine „mladých a kresťanských demokratov“ (význam skratky FIDESZ-KDNP).
A bolo by ešte zaujímavejšie vedieť, koľko je tam bývalých agentov komunistickej tajnej služby (tzv. oddelenie III/III Ministerstva vnútra). Dodnes však nebol zverejnený zoznam týchto agentov. Orbánova strana v parlamente za štyri roky prijala celkovo 859 zákonov, (321 nových a 538 noviel), a úplne prepísala ústavu, na zverejnenie zoznamu agentov však dvojtretinová väčšina nenašla čas ani odvahu. Núka sa jediné logické vysvetlenie: že vo Fidesze je príliš veľa funkcionárov, ktorých by sa zákon týkal.
.protitrhové opatrenia
Istá personálna kontinuita, samozrejme, nemusela automaticky viesť ku krajne ľavicovej a populistickej ekonomickej politike. Dokonca ani k väčšiemu populizmu a sociálnej demagógii v rétorike. Veď sám Orbán povedal, že nie je dôležité to, čo hovorí, ale to, čo robí. No aj letmý pohľad na jeho skutky ukazuje čoraz väčší odklon od pravice.
Začalo sa to už počas prvej vlády Viktora Orbána (1998 – 2002), keď za dva roky zdvojnásobili minimálnu mzdu. Alebo zaviedli štedré hotovostné platby pre rodiny na kúpu/výstavbu nehnuteľností, ľudovo nazývané „socpol“, ktoré boli odstupňované podľa počtu detí v rodine. Už z opozície v roku 2004 podporili podpisovú akciu Robotníckej strany na (neúspešné) referendum proti privatizácii nemocníc. V roku 2008 už sám Fidesz inicioval úspešné referendum na zrušenie poplatkov v zdravotníctve a vo vysokom školstve.
Počas druhej Orbánovej vlády sa roztrhlo vrece s protitrhovými opatreniami. Vláda zrušila platby do druhého piliera a skonfiškovala drvivú väčšinu úspor v dôchodkových fondoch v objeme približne 10 miliárd eur. Minula okolo 3,5 miliardy eur na zoštátnenie mnohých firiem: 22,1 percenta akcií skupiny Mol, plynárenskú časť a zásobníky od nemeckého E.Onu, družstevné sporiteľne, strojárenský podnik Rába a ďalšie podniky v energetike a službách. Prevzala od samospráv a centralizovala regionálne školstvo a nemocnice. Vytvorila monopol na trhu učebníc s jediným zoštátneným vydavateľstvom. Zaviedla síce rovnú daň z príjmu pre fyzické osoby na úrovni 16 percent, no zdvihla hlavnú sadzbu DPH na 27 percent (najvyššia v celej EÚ) a zaviedla mimoriadne selektívne dane v rôznych oblastiach: banková daň, maloobchodná daň, telekomunikačná daň, teplárenská daň, kultúrna daň (na pornografické produkty), daň na poistenia, daň na peňažné transakcie a ľudovo-zdravotná daň (na nezdravé potraviny a nápoje). Mnohé nové dane boli zavedené ako dočasné, na prekonanie krízy, potom sa však stali trvalou súčasťou daňového systému, aj keď niekedy v zmenenej podobe
Napriek tomu, že vláda vždy zdôrazňuje, že namiesto ľudí dane platia veľké nadnárodné firmy, ktoré predtým mali „extra zisky“, v realite to väčšinou zaplatia aj tak ľudia. Napríklad pri výbere hotovosti z bankomatu, pri posielaní peňazí bankovým prevodom, alebo platbe šekom.
Ukážkovým príkladom voluntarizmu je trojnásobná vlna administratívne nanúteného znižovania režijných nákladov (plyn, elektrina, vodné, stočné). Tieto firmy musia dokonca uvádzať na účtoch pre spotrebiteľov, koľko peňazí vďaka vláde ľudia ušetrili. Nečudo, že zahraniční vlastníci uvažujú, či by nebolo výhodnejšie odísť z trhu a firmu predať vláde.
.lož ako pracovná metóda
Propagandistická mašinéria vlády v posledných rokoch vytvorila paralelný virtuálny svet, kde „Maďarsko podáva lepší výkon“ a stále má veľké úspechy v ekonomickej oblasti, čo nezodpovedá realite. V skutočnosti výkon maďarskej ekonomiky ešte neprekonal predkrízovú úroveň a Maďarsko podáva aj horší výkon ako ostatné nové členské štáty EÚ. Maďarsko počas posledných štyroch rokov stagnovalo. Ukazovatele ako vývoj HDP, verejný dlh, zamestnanosť v súkromnom sektore, výstavba nových bytov, počet narodených detí sa prepadli na historické minimá. Benzín je drahší, kurz forintu slabší, ratingové hodnotenie horšie (v neinvestičnom pásme), než keď Orbán prevzal vládu v roku 2010. A tých málo úspechov, ako deficit pod troma percentami HDP, sa podarilo dosiahnuť vďaka škodlivým opatreniam (zrušenie druhého piliera).
V roku 2002 Fidesz v parlamente z opozície hlasoval za zavedenie trinástych dôchodkov a ďalších krokov populistického rozhadzovania, ktoré do roku 2008 priviedli Maďarsko na pokraj štátneho bankrotu. V kampani 2006 tvrdili, že „žijeme horšie než pred štyrmi rokmi“ a sľubovali zavedenie štrnástych dôchodkov. V roku 2009, keď bol kabinet Gordona Bajnaia nútený zrušiť trináste dôchodky, Fidesz vyhlasoval, že ich opäť zavedie. Vo volebnom programe v roku 2010 však stálo už len to, že ochráni dôchodky, resp. ich kúpnu silu. Keď sa Fidesz dostal k moci, tak zrušil a skonfiškoval druhý pilier. Ľuďom pritom sľuboval, že peniaze z druhého piliera budú použité len na zníženie verejného dlhu a na dôchodky. Nestalo sa ani jedno, ani druhé. Skonfiškované peniaze minuli aj na iné veci. Čo bude ďalej? Fidesz tentoraz pre istotu nemal už ani volebný program, ale sľuboval, že naďalej ochráni dôchodcov, a varoval pred opozíciou, ktorá by podľa nich bola schopná dôchodky aj znížiť.
.systémová korupcia
Počas druhej Orbánovej vlády doviedli do dokonalosti korupciu na všetkých úrovniach. Keď v nejakom väčšom verejnom obstarávaní na výstavbu dopravnej infraštruktúry nevyhrá konzorcium s účasťou firmy Közgép, tak sa všetci čudujú. Táto firma (sama alebo ako súčasť konzorcia) vyhrala verejné zákazky v hodnote takmer 1,5 miliardy eur. Patrí do portfólia Lajosa Simicsku, bývalého spolužiaka Orbána, pokladníka Fideszu a šéfa daňového úradu, a Zsolta Nyergesa. Okrem toho ešte vlastnia polovicu reklamného trhu s bilbordmi a mediálne impérium (denník, týždenník, rádio, spravodajská televízia), do ktorého hojne tiekla vládna inzercia. V posledných rokoch im pribudli aj drobné aktivity v poľnohospodárstve (46-tisíc hektárov) a energetike.
Odmeňovanie vlastných z tretej ligy zas symbolizujú národné trafiky. Vláda pod zámienkou ochrany mladých nariadila, že tabakové výrobky sa môžu predávať len v špeciálnych obchodoch. Potom všetky povolenia na prevádzku týchto obchodov rozdala vlastnej klientele. Medzitým zvýšili povolenú maržu a rozšírili sortiment výrobkov, ktoré sa môžu predávať v nových národných trafikách – pravidlá hry sa menili počas hry. Po spustení projektu sa radikálne prepadol legálny predaj cigariet a pravdepodobne sa zvýšil predaj nelegálnych. Znížili sa teda príjmy štátu z DPH aj spotrebnej dane a mnohé menšie obchody bojujú o prežitie, lebo im chýbajú tržby z cigariet, v menších dedinách sa cigarety ani nedajú legálne kúpiť. Nové trafiky sú často prepadnuté a vyrabované (z ulice nevidno dovnútra obchodov pre špeciálne sklo – veď ochrana mladých). A ešte bonus na koniec: trafiky pri veľkých obchodných reťazcoch a čerpacích staniciach fungovali asi príliš dobre, preto boli tŕňom v oku ostatných prevádzkovateľov, ktorí dosiahli, že od mája sa musia zavrieť. Odkaz pre podnikateľskú sféru? Orbánova vláda zmenou legislatívy potopí aj časť vlastnej klientely, keď konkurencia lobuje šikovnejšie. To znamená, že ani blízki podnikatelia si nemôžu byť istí. Komu chcú zobrať trafiku, na koho chcú uvaliť špeciálnu daň, koho nabudúce odstavia s pomocou legislatívy, kto sa stane nepriateľom Maďarov vo vládnej propagande.
Všetko závisí od svojvôle vlády, a tak nečudo, že každý vyčkáva a investície sú najnižšie v regióne. Dôsledkom môže byť ďalšia ekonomická stagnácia. Orbán musí ustavične bojovať proti niekomu a pritom udržať podporu pre vlastných, čo sa pri stagnujúcom výkone ekonomiky dá dosiahnuť iba ďalším prerozdeľovaním existujúceho bohatstva. Tým sa dostáva do bludného kruhu, lebo každé ďalšie prerozdeľovanie zhoršuje efektivitu ekonomiky a ešte viac zneisťuje podnikateľov a investorov.
Skôr či neskôr režim, ktorý Orbán vybudoval, skolabuje. Možný je aj miernejší scenár úpadku: dlhodobá stagnácia a pokles na úroveň Balkánu.
.autor je odborným asistentom na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK.
Otázkou je, či bol takýto vývoj nevyhnutný, a teda či sa dá počiatočné krátke koketovanie s liberalizmom a kapitalizmom chápať iba ako krátke vybočenie z normálu. Tomu nasvedčuje až prekvapivo silná personálna kontinuita s komunistickým režimom.
.personálna kontinuita
Veľká časť ľudí, ktorými sa Orbán v posledných rokoch obklopuje, nemusela ani prejsť dlhú cestu od liberalizmu ku krajnej ľavici, lebo už aj predtým boli v komunistickej strane. Ide teda len o návrat k osvedčeným myšlienkam a metódam. V druhej Orbánovej vláde bolo až päť členov, ktorí predtým boli v štátostrane: štyria štátni tajomníci a ekonomická pravá ruka premiéra, najprv minister národného hospodárstva a neskôr guvernér národnej banky György Matolcsy. Iní Orbánovi spolupracovníci síce neboli v strane, ale zastávali vysoké funkcie v Kádárovom režime. Ako bývalý prezident Pál Schmitt (odstúpil pre plagiátorskú aféru), ktorý bol šéfom olympijského výboru, podpredsedom telovýchovného a športového úradu, a tým aj zástupcom ministra. Alebo predseda parlamentu László Kövér, bývalý pracovník Spoločenskovedného ústavu, ktorý patril pod ústredný výbor strany. Tí mladší sa stihli etablovať len ako tajomníci v Komunistickom mládežníckom zväze, napríklad europoslanec Deutsch, minister hospodárstva Varga alebo sám Viktor Orbán.
A stranícku knižku malo veľa ľudí na vysokých funkciách, často členovia prvej Orbánovej vlády. Jednoducho, príliš dlhý zoznam na to, aby sme mohli označovať maďarskú vládu za pravicovú. Alebo inak povedané: viete si v roku 2010 predstaviť v ostatných krajinách V4 pravicovú vládu, v ktorej sedí až päť ministrov bývalých členov komunistickej strany?
A ešte aktuálna čerešnička na torte: iba pár dní pred aprílovými voľbami webnoviny ÉszakOnline identifikovali len v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe (na severovýchode Maďarska) štyroch poslancov Fideszu, ktorí predtým boli v štátostrane. Vo svojom životopise to, samozrejme, nikto z nich neuvádzal. Menší škandál sa začal, keď denník Népszabadság napísal, že jeden z nich – ten, ktorý sa vehementne púšťal do socialistov v parlamente – bol v komunistickej strane od roku 1983. Nebolo by od veci zistiť, koľko podobných ľudí bolo alebo ešte stále je v poslaneckej skupine „mladých a kresťanských demokratov“ (význam skratky FIDESZ-KDNP).
A bolo by ešte zaujímavejšie vedieť, koľko je tam bývalých agentov komunistickej tajnej služby (tzv. oddelenie III/III Ministerstva vnútra). Dodnes však nebol zverejnený zoznam týchto agentov. Orbánova strana v parlamente za štyri roky prijala celkovo 859 zákonov, (321 nových a 538 noviel), a úplne prepísala ústavu, na zverejnenie zoznamu agentov však dvojtretinová väčšina nenašla čas ani odvahu. Núka sa jediné logické vysvetlenie: že vo Fidesze je príliš veľa funkcionárov, ktorých by sa zákon týkal.
.protitrhové opatrenia
Istá personálna kontinuita, samozrejme, nemusela automaticky viesť ku krajne ľavicovej a populistickej ekonomickej politike. Dokonca ani k väčšiemu populizmu a sociálnej demagógii v rétorike. Veď sám Orbán povedal, že nie je dôležité to, čo hovorí, ale to, čo robí. No aj letmý pohľad na jeho skutky ukazuje čoraz väčší odklon od pravice.
Začalo sa to už počas prvej vlády Viktora Orbána (1998 – 2002), keď za dva roky zdvojnásobili minimálnu mzdu. Alebo zaviedli štedré hotovostné platby pre rodiny na kúpu/výstavbu nehnuteľností, ľudovo nazývané „socpol“, ktoré boli odstupňované podľa počtu detí v rodine. Už z opozície v roku 2004 podporili podpisovú akciu Robotníckej strany na (neúspešné) referendum proti privatizácii nemocníc. V roku 2008 už sám Fidesz inicioval úspešné referendum na zrušenie poplatkov v zdravotníctve a vo vysokom školstve.
Počas druhej Orbánovej vlády sa roztrhlo vrece s protitrhovými opatreniami. Vláda zrušila platby do druhého piliera a skonfiškovala drvivú väčšinu úspor v dôchodkových fondoch v objeme približne 10 miliárd eur. Minula okolo 3,5 miliardy eur na zoštátnenie mnohých firiem: 22,1 percenta akcií skupiny Mol, plynárenskú časť a zásobníky od nemeckého E.Onu, družstevné sporiteľne, strojárenský podnik Rába a ďalšie podniky v energetike a službách. Prevzala od samospráv a centralizovala regionálne školstvo a nemocnice. Vytvorila monopol na trhu učebníc s jediným zoštátneným vydavateľstvom. Zaviedla síce rovnú daň z príjmu pre fyzické osoby na úrovni 16 percent, no zdvihla hlavnú sadzbu DPH na 27 percent (najvyššia v celej EÚ) a zaviedla mimoriadne selektívne dane v rôznych oblastiach: banková daň, maloobchodná daň, telekomunikačná daň, teplárenská daň, kultúrna daň (na pornografické produkty), daň na poistenia, daň na peňažné transakcie a ľudovo-zdravotná daň (na nezdravé potraviny a nápoje). Mnohé nové dane boli zavedené ako dočasné, na prekonanie krízy, potom sa však stali trvalou súčasťou daňového systému, aj keď niekedy v zmenenej podobe
Napriek tomu, že vláda vždy zdôrazňuje, že namiesto ľudí dane platia veľké nadnárodné firmy, ktoré predtým mali „extra zisky“, v realite to väčšinou zaplatia aj tak ľudia. Napríklad pri výbere hotovosti z bankomatu, pri posielaní peňazí bankovým prevodom, alebo platbe šekom.
Ukážkovým príkladom voluntarizmu je trojnásobná vlna administratívne nanúteného znižovania režijných nákladov (plyn, elektrina, vodné, stočné). Tieto firmy musia dokonca uvádzať na účtoch pre spotrebiteľov, koľko peňazí vďaka vláde ľudia ušetrili. Nečudo, že zahraniční vlastníci uvažujú, či by nebolo výhodnejšie odísť z trhu a firmu predať vláde.
.lož ako pracovná metóda
Propagandistická mašinéria vlády v posledných rokoch vytvorila paralelný virtuálny svet, kde „Maďarsko podáva lepší výkon“ a stále má veľké úspechy v ekonomickej oblasti, čo nezodpovedá realite. V skutočnosti výkon maďarskej ekonomiky ešte neprekonal predkrízovú úroveň a Maďarsko podáva aj horší výkon ako ostatné nové členské štáty EÚ. Maďarsko počas posledných štyroch rokov stagnovalo. Ukazovatele ako vývoj HDP, verejný dlh, zamestnanosť v súkromnom sektore, výstavba nových bytov, počet narodených detí sa prepadli na historické minimá. Benzín je drahší, kurz forintu slabší, ratingové hodnotenie horšie (v neinvestičnom pásme), než keď Orbán prevzal vládu v roku 2010. A tých málo úspechov, ako deficit pod troma percentami HDP, sa podarilo dosiahnuť vďaka škodlivým opatreniam (zrušenie druhého piliera).
V roku 2002 Fidesz v parlamente z opozície hlasoval za zavedenie trinástych dôchodkov a ďalších krokov populistického rozhadzovania, ktoré do roku 2008 priviedli Maďarsko na pokraj štátneho bankrotu. V kampani 2006 tvrdili, že „žijeme horšie než pred štyrmi rokmi“ a sľubovali zavedenie štrnástych dôchodkov. V roku 2009, keď bol kabinet Gordona Bajnaia nútený zrušiť trináste dôchodky, Fidesz vyhlasoval, že ich opäť zavedie. Vo volebnom programe v roku 2010 však stálo už len to, že ochráni dôchodky, resp. ich kúpnu silu. Keď sa Fidesz dostal k moci, tak zrušil a skonfiškoval druhý pilier. Ľuďom pritom sľuboval, že peniaze z druhého piliera budú použité len na zníženie verejného dlhu a na dôchodky. Nestalo sa ani jedno, ani druhé. Skonfiškované peniaze minuli aj na iné veci. Čo bude ďalej? Fidesz tentoraz pre istotu nemal už ani volebný program, ale sľuboval, že naďalej ochráni dôchodcov, a varoval pred opozíciou, ktorá by podľa nich bola schopná dôchodky aj znížiť.
.systémová korupcia
Počas druhej Orbánovej vlády doviedli do dokonalosti korupciu na všetkých úrovniach. Keď v nejakom väčšom verejnom obstarávaní na výstavbu dopravnej infraštruktúry nevyhrá konzorcium s účasťou firmy Közgép, tak sa všetci čudujú. Táto firma (sama alebo ako súčasť konzorcia) vyhrala verejné zákazky v hodnote takmer 1,5 miliardy eur. Patrí do portfólia Lajosa Simicsku, bývalého spolužiaka Orbána, pokladníka Fideszu a šéfa daňového úradu, a Zsolta Nyergesa. Okrem toho ešte vlastnia polovicu reklamného trhu s bilbordmi a mediálne impérium (denník, týždenník, rádio, spravodajská televízia), do ktorého hojne tiekla vládna inzercia. V posledných rokoch im pribudli aj drobné aktivity v poľnohospodárstve (46-tisíc hektárov) a energetike.
Odmeňovanie vlastných z tretej ligy zas symbolizujú národné trafiky. Vláda pod zámienkou ochrany mladých nariadila, že tabakové výrobky sa môžu predávať len v špeciálnych obchodoch. Potom všetky povolenia na prevádzku týchto obchodov rozdala vlastnej klientele. Medzitým zvýšili povolenú maržu a rozšírili sortiment výrobkov, ktoré sa môžu predávať v nových národných trafikách – pravidlá hry sa menili počas hry. Po spustení projektu sa radikálne prepadol legálny predaj cigariet a pravdepodobne sa zvýšil predaj nelegálnych. Znížili sa teda príjmy štátu z DPH aj spotrebnej dane a mnohé menšie obchody bojujú o prežitie, lebo im chýbajú tržby z cigariet, v menších dedinách sa cigarety ani nedajú legálne kúpiť. Nové trafiky sú často prepadnuté a vyrabované (z ulice nevidno dovnútra obchodov pre špeciálne sklo – veď ochrana mladých). A ešte bonus na koniec: trafiky pri veľkých obchodných reťazcoch a čerpacích staniciach fungovali asi príliš dobre, preto boli tŕňom v oku ostatných prevádzkovateľov, ktorí dosiahli, že od mája sa musia zavrieť. Odkaz pre podnikateľskú sféru? Orbánova vláda zmenou legislatívy potopí aj časť vlastnej klientely, keď konkurencia lobuje šikovnejšie. To znamená, že ani blízki podnikatelia si nemôžu byť istí. Komu chcú zobrať trafiku, na koho chcú uvaliť špeciálnu daň, koho nabudúce odstavia s pomocou legislatívy, kto sa stane nepriateľom Maďarov vo vládnej propagande.
Všetko závisí od svojvôle vlády, a tak nečudo, že každý vyčkáva a investície sú najnižšie v regióne. Dôsledkom môže byť ďalšia ekonomická stagnácia. Orbán musí ustavične bojovať proti niekomu a pritom udržať podporu pre vlastných, čo sa pri stagnujúcom výkone ekonomiky dá dosiahnuť iba ďalším prerozdeľovaním existujúceho bohatstva. Tým sa dostáva do bludného kruhu, lebo každé ďalšie prerozdeľovanie zhoršuje efektivitu ekonomiky a ešte viac zneisťuje podnikateľov a investorov.
Skôr či neskôr režim, ktorý Orbán vybudoval, skolabuje. Možný je aj miernejší scenár úpadku: dlhodobá stagnácia a pokles na úroveň Balkánu.
.autor je odborným asistentom na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.