Sté výročie vzniku Československa nie je oprášením iba veľkých dejín, ale aj malých príbehov jednotlivcov. Jedným takým je príbeh Eduarda Gregora, brata Jozefa Gregora Tajovského, ktorý v prvej svetovej vojne prišiel o ruku, a napriek tomu sa stal rezbárom.

Ladislav Bašternák dostal päť rokov natvrdo, Andrej Danko medzitým konečne sprístupnil svoju rigoróznu prácu a pán v penzii donášal dvadsať rokov ruskej tajnej službe.

Existujú aj také celkom obyčajné dni. Nič zvláštne nerobím, len obyčajne učím, obyčajne žijem. Lenže táto obyčajnosť má v sebe čosi neobyčajné. Aj v nej treba hľadať a ísť po dlhých schodoch až na dno svojej duše, aby sme tam spoznali sami seba. Obyčajnosť však môže aj zadusiť a bolieť.

Exdôstojník tajnej služby sledoval novinárov. Sudca z Popradu vyháňa prezidenta do Izraela. Okrem Jána Kuciaka a jeho priateľky sa uvažovalo aj o vražde opozičného politika. Aký sme štát?

Polícia a ministerstvo životného prostredia by mali zistiť a vyšetriť, ako a kto doluje štrk na Žitnom ostrove takým spôsobom, že to ohrozuje zásoby pitnej vody.

Prečo je strecha nad hlavou taká dôležitá? Prečo o ňu prichádzame? A prečo prichádzame najskôr o vzťahy, a potom aj o tú strechu nad hlavou?

Naša planéta sa zohrieva takým tempom, že prvé dôsledky globálneho otepľovania pocítime už približne o 20 rokov. Vyplýva to z najnovšej správy Medzivládneho panela o zmene klímy, ktorý pracuje pod hlavičkou OSN.

Také čudné slovo v slovenskom prostredí: teambuilding. Budovanie kolektívu by zas znelo tak, ako keby pochádzalo z doby pre rokom 1989.

Po rôznych ťaživých témach by to už azda chcelo aj niečo humorné na odľahčenie, nech nie som v tých stĺpčekoch taký morózny a suchopárny tragéd. Napríklad o mozgovom zvrásnení orechových plodov. Lenže žijeme osmičkový rok a od jeho začiatku sa u nás dejú nevídané, neslýchané veci. 

Keď mi Mišo Kaščák zavolal s tou myšlienkou, podlomili sa mi kolená. Ako prvé mi zišlo na um, že budem mať príliš veľkú trému z takého gigantického projektu, že to nedám, že na pódiu omdliem.